SAV Lamač

História hokejbalového tímu SAV Lamač Bratislava sa začala písať v roku 1985. V tomto roku sa partia nadšencov na jednom z bratislavských sídlisk rozhodla, že „zlegalizuje“ svoje neuveriteľne napínavé a takmer „bratovražedné“ súboje medzi sídliskovými tímami a založí jeden tím, ktorý bude riadne registrovaný a začne hrávať v tom čase čoraz populárnejší hokej s loptičkou (tak totiž znel pôvodný názov nášho športu...) v organizovanej podobe. Koho vlastne táto myšlienka napadla? Kto sa môže právom považovať za krstného otca hokejbalového mužstva v Lamači? Bol to Peter Jančík, neskorší kapitán nového tímu na hokejbalovej mape Bratislavy. Vtedy nikto ani len netušil, že sa práve rodí jeden z tradičných a veľmi úspešných hokejbalových tímov, ktorý bude zanedlho označovať široká hokejbalová verejnosť za šťuku bratislavského hokejbalu!

Ako som spomenul vyššie, hokejbalové „mače“ sme hrávali už dávno predtým – veď kto by si nepamätal, niekedy naozaj až premotivované, súboje medzi Hornou a Dolnou Szantovkou, Bakoškou a Heyrákom (to boli názvy ulíc, na ktorých sa grupovali hokejové partie chalanov) o majstra Lamača. Raz sa darilo jedným, inokedy druhým-čo je však podstatné, v týchto tímoch hrávali chalani, ktorí neskôr tvorili kostru novovytvoreného hokejbalového klubu Lamač. Začiatky však vôbec neboli jednoduché... Už len možnosť prihlásenia do III. ligy – vtedy najnižšej súťaže – bola veľmi napínavá. Spomínate si na to, pamätníci? Že nie? A Vy, mladšie ročníky? Že ani len netušíte? Nevadí, priblížim Vám to... Problémom bolo to, že takmer 2/3 hráčov boli vekom ešte dorastenci a jeden dokonca žiak. Iba pár ich bolo vo veku seniorov a keďže sme chceli hrať práve v tejto kategórii, potrebovali sme od riadiaceho orgánu výnimku. Tá sa našťastie podarila vybaviť a tak sme naozaj mohli začať. Od tohto momentu bol Lamač oficiálne na hokejbalovej mape a stal sa na niekoľko nasledujúcich sezón tímom s najnižším vekovým priemerom v kategórii mužov.

Už zostávalo doriešiť iba maličkosť – ihrisko. Po dohode so Základnou školou sa na niekoľko nasledujúcich sezón stal našim domovom „školák“, teda areál školského dvoru... Horúčkovito sme začali zháňať potrebný materiál na výstavbu, všetko čo malo ruky a nohy chodilo mnohokrát pod rúškom hlbokej noci na okolité stavby a zháňalo, pravdaže „so súhlasom" majiteľov, dosky potrebné na mantinely. Keďže sme sa všetci veľmi tešili, náš hokejbalový „stánok – Lamač Aréna“ rástla zo dňa na deň neuveriteľným tempom. Za niekoľko týždňov naozaj na školskom dvore vyrástlo hokejbalové ihrisko s novými mantinelmi, oplotené (čo vôbec v tom čase nebolo bežné - podaktorí si iste pamätajú aké ihriská mávali vtedy mužstvá napr. v Dúbravke...), krásne vymaľované a samozrejme aj s reklamami „sponzorov“ :o). Ešteže sme boli za „socíku“ v izolácii, inak by sme asi dodnes splácali penále za neoprávnené použitie jednotlivých značiek, toľko reklám sme na mantinely namaľovali.....

Apropo, keď už spomíname, viete ako sa mal tím Lamač volať? Dlho sa zvažovali rôzne názvy a vo finále to vyzeralo na „Lišiaci“ (spomínate si na dvoch lišiakov nakreslených dlhé roky na mantineloch pri trestnej lavici...?,neboli tam len tak...), nakoniec to ostalo pri pôvodnom názve – no, ale veď ten aj tak najlepšie vystihoval podstatu...

Roky 80-te

Prvý ročník bol veľmi zaujímavý, ale aj náročný. Pričuchli sme k tomu „ozajstnému“ hokejbalu, konfrontovali sme svoje schopnosti s tímami, ktoré hrávali niekoľko rokov a boli nepochybne ostrieľanejšie. Dopadli sme celkom dobre – 4.miesto v konkurencii ďalších 11 mužstiev a iba jeden bod od 2.priečky nebolo na absolútneho nováčika vôbec zlé... Myslím, že tento počin si zaslúži pripomenúť aj zostavu historicky prvého oficiálneho lamačského „mančaftu“... Tak tu je – títo hráči tvorili v sezóne 1985-86 hokejbalový tím Lamač:

M. Jančík, Németh – Baláž, Zárecký, Kurtín, Kozman, Fekete – P. Jančík ©, Kremnický, Šiška, Plekanec, R. Alföldy, Götz, Kákoni

Mimochodom, historicky prvý gól Lamača v organizovanej súťaži strelil Juraj Šiška. Zanechali sme veľmi dobrý dojem a to bol kvalitný základ do ďalších sezón. Potvrdilo sa to hneď v nasledujúcej sezóne, kedy Lamač skončil na 2.mieste a začal sa reálny útok na postup do II. ligy... Popularita hokejbalu v Lamači rástla a objavovali sa ďalší talentovaní hráči, ktorí chceli hrávať tento čoraz populárnejší šport. To bolo samozrejme potešiteľné, no zároveň to prinieslo aj menší problém – uchádzačov bolo na jeden tím mnoho. Preto od roku 1986 začal pod hlavičkou Lamača fungovať aj dorastenecký tím, ktorý začínal v II. lige (a hneď v prvom roku si vybojoval postup do najvyššej dorasteneckej súťaže) a tiež aj tím v kategórii žiakov. Ten sa hneď vo svojom prvom roku (pod vedením svojho vedúceho Petra Götza st.) umiestnil na skvelom 2.mieste za tímom Helix!

Vo všeobecnosti môžeme smelo považovať práve obdobie medzi rokmi 1985-1990 za jednu z najúspešnejších etáp lamačského hokejbalu. Čo sa týka počtu vyhraných turnajov určite. Aj keď najväčšie úspechy klubu mali iba prísť, bolo to obdobie kedy sme dostali Lamač do najvyššej súťaže, vyhrávali sme rad radom viaceré turnaje a aj v kategóriách dorastu a najmä žiakov sme boli často postrachom aj pre skúsenejšie tímy. Dospelo to až do takého štádia, že organizátori rôznych turnajov sa koncom 80-tych rokov zdráhali pozývať družstvo SAV Bratislava, pretože potom by mohli vyhlásiť vlastne súperenie ostatných tímov iba o druhé a ďalšie miesta....

Prelomovou sezónou bola sezóna 1987-1988 kedy seniori postúpili na tretí pokus do II. ligy, no najmä preto, lebo v roku 1988 vstúpil do lamačského hokejbalu strategický partner SAV Bratislava. Hokejbalový oddiel sa tak zaradil v rámci TJ pri SAV k oddielom turistickému a streleckému... Bola to zásluha človeka, ktorého si veľmi vážim. Od jeho vstupu do klubu sa totiž lamačský hokejbal začal sedemmíľovými krokmi približovať špičke hokejbalu na Slovensku. Bol to dlhoročný predseda TJ pri SAV Bratislava a tréner mužstva Milan Slušný. Vďaka jeho snahe sme mali utvorené podmienky, ktoré nám závideli mnohé prvoligové mužstvá! Hokejky, oblečenie, tenisky a iné dôležité veci sme začali „fasovať“ a miestami sme sa v rámci nášho vyslovene amatérskeho športu cítili ako ozajstní profíci! My sme sa (a tým myslím naozaj všetkých od žiakov až po seniorov) na oplátku snažili „investované“ prostriedky vracať vo forme zodpovedných výkonov priamo na pľaci... Možno aj tak trochu našou zásluhou, vďaka výborným výsledkom TJ SAV Lamač, sa neskôr stal Milan Slušný dokonca trénerom reprezentačného výberu Slovenska (ale k tomu sa ešte dostaneme...). V roku 1989 sa dokonca zaslúžil aj o to, že sme od združenia STaRZ dostali darom úplne nové laminátové (teda tie ozajstné) mantinely a keďže sme mali aj prísľub na novučičký asfaltový povrch, na Heyrovského ul., medzi domami, vyrástlo nové a špičkové ihrisko. Nastalo tak naše prvé veľké „sťahovanie národov“ v rámci Lamača.

Ihrisko bolo jedným z najkrajších v Bratislave a stalo sa vo viacerých prípadoch miestom významných turnajov, vrátane reprezentačných. Na konci sezóny 1987-88 sme sa dočkali vytúženého postupu vyššie – po víťazstve v III. lige sme sa mohli právom tešiť na súperov vyššieho rangu!

Úspešnú sezónu mali za sebou aj juniori (dorast), ktorí sa dokázali po postupe etablovať v najvyššej súťaži a obsadili v silnej konkurencii konečné 6.miesto. Naši žiaci zaknihovali druhý a najvýznamnejší úspech v histórii, najvyššiu žiacku súťaž vyhrali a stali sa majstrom Bratislavy! Prvenstvo v druhom roku účinkovania v súťaži - klobúk dolu, decká...

Žiaci:

Žiacky tím TJ SAV Lamač v sezóne 1987/88 - 1.miesto:
A. Baláž – Švarc ©, J. Šebest (A), D. Kremnický, Figmik, Haraslín

Dorast:

V tom čase bolo pravidlom (žiaľ, nie tak ako (nie)je tomu dnes), že súčasťou hokejbalovej sezóny bolo aj niekoľko významných turnajov – najväčší a najvýznamnejší Pohár Večerníka, ktorý bol právom považovaný za oficiálny pohárový turnaj (niečo ako FA Cup v Premiership :o)) hokejbalu v Bratislave, Pohár bratislavského zvukového denníka, Pohár Smeny, Pohár zimných majstrov, posezónny Karpatský pohár v Pezinku, Račiansky pohár a mnoho ďalších. Nespomenul som ale zámerne ten najtradičnejší – predsezónny Pohár SNP, ktorý bol vždy úvodom do sezóny a najlepšou prípravou na ligové súboje a tiež vhodnou príležitosťou pre všetky bratislavské (a často aj mimo bratislavské) mužstvá porovnať svoje sily po letnej príprave. A práve v ňom "vybuchla" v roku 1988 obrovská bomba! Turnaj nemal nikdy dopredu jasného favorita – bolo to preto, že tímy sa nachádzali v rozdielnych fázach prípravy na sezónu – ale to, že víťazom sa stane nováčik II.ligy, ktorý si vybojoval právo účasti ako čerstvý víťaz III. ligy, to nečakal ani najväčší optimista. Áno vážení, hádate správne, víťazom sme sa stali my – chalani z Lamača. SAV Lamač si tak zaknihovala jeden z najväčších a isto najprekvapujúcejších triumfov vo svojej histórii!! Bolo to priam neuveriteľné, ale absolútne zaslúžené. V priebehu celého turnaja – a to sme odohrali 7 zápasov vrátane toho finálového, navyše z nich až päť s prvoligistami(!) – sme našli premožiteľa iba v tom hneď prvom. Finále na Drieňovej malo úžasnú atmosféru, ktorú vytvorilo viac ako 200 divákov v hľadisku a my sme porazili favorita z najväčších – čerstvého úradujúceho majstra Bratislavy LG Doprastav!! Začítajte sa do článku, ktorý o tomto turnaji vyšiel v športovom týždenníku ŠTART, na ktorý si pamätníci isto spomenú a potom aj na výňatok z oficiálnej hokejbalovej ročenky...

O tento úspech sa zaslúžili:
spodný rad zľava – F. Szemes, O. Götz, P. Jančík(leží), Ma. Slušný, R. Alföldy, M. Kremnický; horný rad- J. Buberník (predseda TJ SAV), P.Kriško, R.Hodulík, M.Baláž, F.Lališ (pred ním), Mi.Slušný (tréner), P.Götz (as.trénera), L.Uher a M.Zárecký

Žiacky tím TJ SAV Lamač v sezóne 1988/89 – 2.miesto:
J. Alföldy, Kubinec – J.Šebest ©, Adamovič (A), P.Götz, Šeďo, Cepka, Gajdoštin, Gubric, Rajdl, Krištofič

Po úspechu v Pohári SNP sme sa správne naštartovali aj v ligovej súťaži – ako nováčik II. ligy sme od začiatku doslova „valcovali“ jedného súpera za druhým a našu spanilú jazdu sme zakončili bez jedinej (!) prehry postupom do najvyššej súťaže v najkratšom možnom čase – za dva roky z III. ligy do tej najvyššej...

Tím TJ SAV Lamač, ktorý vybojoval postup do najvyššej súťaže
horný rad zľava: M. Baláž, P. Kriško, S. Rybanský, R. Hodulík, Mi. Slušný (tréner), P. Götz (as.trénera), M. Zárecký; spodný rad zľava: Ľ. Uher, O. Götz, P. Kobetič, brankár Ma. Slušný, R. Alföldy a F. Lališ

Skvelú sezónu 1988-89 sme vyšperkovali ešte víťazstvom v Turnaji zimných majstrov a tiež sme „ukoristili“ Karpatský pohár v Pezinku. V najvýznamnejšej pohárovej súťaži – Pohári Večerníka, sme sa dostali až do štvrťfinále kde sme v dvoch zápasoch nestačili na neskoršieho víťaza (a obhajcu trofeje), mužstvo Video Zberné suroviny. V prvom zápase na ihrisku prvoligistu sme dokonca šokovali celú hokejbalovú verejnosť – vyhrali sme 2:4, ale v odvete sa jasne ukázali kvality a najmä skúsenosti obhajcu – prevalcoval nás 1:7 a išiel ďalej... Úspešnosť sezóny potvrdili opäť aj naši žiaci, ktorí skončili po minuloročnom prvenstve tentokrát na výbornom 2.mieste (vo finále podľahli ZŠ Rajčianska 3:6) a aj juniori, ktorý v najvyššej súťaži obsadili 7.miesto.

Karpatský pohár 1989 – spoločné foto po finále TJ SAV-WE Pezinok
horný rad (v bielych bundách) – zľava: Götz, Kobetič, Rybanský, Szemes, Hrádek, Lališ, Krajčovič, Slušný; pod nimi – zľava: Adamecký, Zárecký a R.Alföldy

Sezóna 1989-90 bola prvou sezónou TJ SAV Lamač v najvyššej súťaži. Nevedeli sme sa dočkať začiatku súťaže, v lete sme mali kvalitnú prípravu a tak sme boli pripravení „vybehnúť“ na súperov hneď od začiatku. Táto sezóna bol veľmi dôležitá pre budúcnosť lamačského hokejbalu. Na jej konci sa totiž hrala kvalifikácia o postup do historicky prvého ročníka celoslovenskej SNHbL! Bolo to iba logické vyústenie stúpajúcej popularity hokejbalu na Slovensku – narastal počet stredísk, kde sa hokej s loptičkou rozbiehal a počet registrovaných hráčov stúpal každým rokom! Ako nováčik sme tak mali hneď v premiérovom ročníku medzi elitou neľahkú úlohu – skončiť do 8.miesta, pretože práve to ako posledné zaručovalo právo účasti v kvalifikácii. Predstavme si prvý lamačský tím, ktorý nastupoval v najvyššej súťaži – I. bratislavskej lige:

Tím TJ SAV Lamač v sezóne 1989/90:
Ma. Slušný, M. Jančík – R. Alföldy ©, Zárecký (A), Kriško, Götz, Krajčovič, Adamecký, Rybanský, Kobetič, Uher, Lališ, Hrádek, P.Jančík a Ragas (od polovice súťaže)

Tradičným ligovým predkrmom bol Pohár SNP, do ktorého sme vstupovali ako obhajca. Turnajom sme prešli ešte suverénnejšie ako minulý rok – sedem zápasov, sedem výhier vrátane finálového nad tímom Slávia Filozof HURICAN 4:2! Obhájili sme prvenstvo a poslali sme našim budúcim súperom v najvyššej súťaži jasný odkaz, že s nami musia vážne počítať resp. aspoň sa mať na pozore!

TJ SAV Lamač – víťaz Pohára SNP 1989
horný rad zľava: Zárecký, Hrádek, P.Götz (as.trénera), Lališ, O.Götz, Uher, Rybanský, M.Jančík; spodný rad zľava: Kobetič, M.Slušný, P.Jančík, Mi.Slušný (tréner), Krajčovič, Adamecký

Štart do súťaže bol ako z rozprávky – prvý zápas a historický prvý bod v najvyššej súťaži, druhý zápas a prvé víťazstvo a pokračovalo to až do 6.kola kedy sme s bilanciou 4 výhry-2 remízy boli ako nováčik na druhom mieste tabuľky! Prvý gól v najvyššej súťaži strelil – tak ako sa na kapitána patrí – Róbert Alföldy a ten znamenal zároveň aj spomínaný historicky prvý bod (SAV : Dunajplavba 1:1) v súťaži. Potom sa ale začali prejavovať skúsenosti našich súperov z ťažkých ligových súbojov a pomaly sme v tabuľke klesali. No aj napriek niekoľkým prehrám sme na konci súťaže skončili ako nováčik celkovo na výbornom 5.mieste a s takým umiestnením sme museli byť všetci veľmi spokojní... Vybojovali sme si právo účasti v kvalifikácii a to bolo v tej chvíli najpodstatnejšie. Iba pre porovnanie, druhý nováčik – družstvo RaJ obsadilo posledné miesto a zostúpilo späť do II. ligy. Spomeniem ešte individuálne úspechy – brankár Maroš Slušný vyhral súťaž Najlepší nováčik a v hodnotení brankárov skončil na výbornom 3.mieste... Miro Zárecký skončil na 9.mieste v produktivite celej súťaže (23+12).

Paradoxne, to najdôležitejšie však prišlo až na konci celého ročníka – Kvalifikácia o postup do I.SNHbL. Dostali sme právo usporiadať na našom vlastnom ihrisku jednu zo skupín a domácu pôdu sme v konkurencii mužstiev DAX Zvolen a Titani Púchov aj využili. Púchov sme zdolali suverénne 10:1 a o všetkom mal rozhodnúť posledný zápas so Zvolenom. Zvládli sme to – vyhrali sme 5:3 a postup bol náš! Veľká hokejbalová rozprávka pokračuje v najvyššej celoslovenskej súťaži! Účasť v historicky prvom ročníku I. SNHbL si napokon v kvalifikácii vybojovali tieto tímy:

AB Nitra, W.E. Pezinok, Doprastav Bratislava, TJ SAV Lamač Bratislava, AC Súmračná Bratislava, Športbyt Pošeň Bratislava, Sibírska Bratislava, Video ZS Bratislava, Hurican Bratislava, TJ Priemstav Bratislava, OSCR Topoľčany a Vitamíny Pezinok

Vo výpočte triumfov tejto sezóny treba ešte dodať, že sme opäť vyhrali Karpatský pohár v Pezinku, Pohár Prešporku a premiérovo sme si pripísali víťazstvo na turnaji v „cudzine“ – zúčastnili sme sa Novoročného turnaja v Brne – a pre istotu všetky bez jedinej prehry... V Pohári Večerníka sme si zopakovali minuloročné štvrťfinále – nestačili sme v ňom na Sibírsku a po výsledkoch 4:4 a 0:5 postúpil súper...

V tomto roku však už tradične zabodovalo aj naše žiacke družstvo, ktoré skončilo opäť na výbornom 2.mieste, keď vo finále podľahlo mužstvu ZŠ Vasilevského 3:4 po predĺžení... Potešiteľné však bolo najmä to, že žiacky tím sa už tretím rokom stal liahňou šikovných hokejbalistov, ktorí potom neskôr vhodne dopĺňali dorastenecký tím. Ten sa postaral o historický zápis – zaknihoval najlepšie umiestnenie juniorov TJ SAV Lamač v najvyššej dorasteneckej súťaži – 2.miesto!

TJ SAV Lamač s víťaznou trofejou na Karpatskom pohári v Pezinku (r.1990)

Roky 90-te

V 90-tych rokoch minulého storočia sme pokračovali v nastúpenej ceste za úspechmi. Keď som hovoril o tom, že predchádzajúce obdobie bolo z pohľadu TJ SAV Lamač veľmi úspešné, tak potom práve teraz začínala“ megaúspešná“ päťročnica! Sezóna 1990-91 bola výnimočná tým, že sa hral prvý ročník celoslovenskej hokejbalovej súťaže – rozbehla sa I. SNHbL, ktorá pod rôznymi názvami vlastne funguje až dodnes.

Samozrejme, že aj táto hokejbalová sezóna začala tradičným Pohárom SNP – obhajovali sme prvenstvo, žiaľ nepodarilo sa... Prehrali sme iba jeden zo šiestich zápasov – v základnej skupine s mužstvom Športbyt Pošeň 6:10 a keďže oni prešli celým turnajom bez zaváhania, pohár získali. Nám sa však ušiel bronz po víťazstve nad Dunajplavbou v pomere 4:3 po zaujímavom priebehu – zvrátili sme to dvoma gólmi v poslednej tretine! Toto 3.miesto však bolo iba predzvesťou mimoriadne úspešnej sezóny – to sme však vtedy ešte nemohli tušiť. A potom to začalo...

Tím TJ SAV Lamač v sezóne 1990/91:
Ma. Slušný, M. Jančík – P. Jančík ©, Krajčovič (A), R. Alföldy (A), Zárecký, Kriško, Götz, Ragas, Rybanský, Kobetič, Adamecký, M. Kremnický, M. Baláž

Prvý zápas v najvyššej celoslovenskej súťaži a prvé víťazstvo tímu TJ SAV Lamač! Určite stojí za to, aby som sa o tomto zápase zmienil podrobnejšie. Bolo to 6.10.1990 – tento dátum si zapamätáme navždy. Našim súperom bolo mužstvo Slovan OSCR Topoľčany a zvíťazili sme 3:1 (0:0, 2:1, 1:0). Historicky prvý gól TJ SAV Lamač v najvyššej celoslovenskej súťaži strelil Róbert Alföldy, ktorý, mimochodom, stále hráva aktívne aj dnes (pozn.r.2020). Prvé vylúčenie si na konto „pripísal“ Ľubo Ragas a ako najlepší hráč v tomto zápase bol vyhlásený obranca Miro Zárecký.

V štvrtom kole sme konečne v lige porazili odvekého rivala Športbyt Pošeň a dokonca na ich ihrisku 3:5. Po prvej polovici súťaže sme boli na skvelom 4.mieste, ale to zďaleka nebolo všetko. V odvetnej časti sme pokračovali vo veľmi dobrých výkonoch a na konci súťaže sme sa tešili z historického úspechu – obsadili sme 3.miesto a získali sme prvý bronz – hráčom SAV Lamač Bratislava zavesili na krk bronzové medaily hneď v historicky prvom ročníku celoslovenskej SNHbL!

Potešiteľné však bolo aj to, že sa presadili, v tvrdej konkurencii oveľa skúsenejších hokejbalistov, aj naši chalani a tak zaknihovala TJ SAV Lamač aj niekoľko úspechov v individuálnych súťažiach – Ľuboš Ragas sa stal s 34 gólmi druhým najlepším strelcom súťaže a Robo Alföldy skončil s 25 asistenciami na 4.mieste medzi nahrávačmi. Obaja sa potom v kanadskom bodovaní dostali do elitnej desiatky – Ľubo Ragas bol celkovo 3. a Robo Alföldy skončil na 7.mieste. Do desiatky sa ešte vošiel aj obranca Miro Zárecký, ktorý ju uzatváral. Ľubo Ragas zavŕšil veľmi úspešnú sezónu 2.miestom v Zlatej loptičke (súťaž o najlepšieho hokejbalistu Slovenska) keď získal 66 bodov a so 62 bodmi bol na 4.mieste Robo Alföldy!

Rozprávkovú sezónu sme vyšperkovali ešte 2.miestom v tohoročnej edícii Pohára Večerníka! Odohrali sme v ňom šesť zápasov a premožiteľa sme našli až vo finále, kde sme na Pošni podľahli vo vynikajúcom zápase pred 520 (!) divákmi mužstvu Sibírska, ktoré získalo v tejto sezóne „double“, tesne 1:2! Na ceste do finále sme však vyradili v semifinále dokonca aj obhajcu LG Doprastav po dvoch výhrach (6:4 doma a 5:7 vonku). Bezprostredne po finále sme boli síce sklamaní, ale určite nie nespokojní. Naša veľká chvíľa v tomto vysoko cenenom turnaji mala ešte len prísť...

Juniorský tím obhájil v I. lige 2.miesto, dokázal vyhrať najcennejší juniorský turnaj na Slovensku - Dunajský pohár, keď vo vynikajúcom finálovom zápase porazil CSKA Martin 7:3 a pridal aj víťazstvo v Pohári Smeny (finále SAV Lamač : BHC Rača 7:4)! Bola to jednoznačne najúspešnejšia juniorská sezóna v klubovej histórii. Žiaci tento rok doplatili na výraznú obmenu kádra, kedy viaceré minuloročné opory posilnili práve juniorský tím a tak trvalo trochu dlhšie, kým sa naši najmenší rozohrali. Výsledkom bolo preto „až“ 5. miesto v najvyššej súťaži - I. lige. Presadila sa však naša brankárska jednotka - Juraj Alföldy bol 3.najlepším gólmanom žiackej súťaže... Žiaľ, ako sa neskôr ukázalo, bola to posledná sezóna, v ktorej TJ SAV Lamač obsadila všetky tri vekové kategórie. Vzhľadom na vek prešli juniori po sezóne do kategórie seniorov a pokračovali v B-tíme (nových hráčov v tejto vekovej kategórii sme totiž v tom období v Lamači už nemali...) a žiacka základňa sa v Lamači na dlhé roky vyčerpala – najmenší o hokejbal prestali mať záujem. Keďže konkurencia v seniorskom kádri bola obrovská a niekoľkí naši kmeňoví hráči sa do zostavy jednoducho nezmestili, založili sme pod hlavičkou TJ SAV Lamač aj „B-tím“, ktorý sa prihlásil do III. ligy a v nej obsadil v prvej sezóne 8.miesto.

A aby toho nebolo dosť, niekoľkí hráči SAV Lamač tvorili základ národného tímu Slovenska, ktorý sa zúčastnil na najväčšom klubovom hokejbalovom turnaji na svete - Labatt Northern Encounter v Kanade! Mali sme najpočetnejšie zastúpenie spomedzi všetkých mužstiev – Slovensko reprezentovali totiž brankár Maroš Slušný, obrancovia Miro Zárecký a Simon Rybanský a útočníci Robo Alföldy a Paľo Krajčovič. Tím Slovenska skončil spomedzi 24 mužstiev na vynikajúcom 5.mieste a dostal na základe svojich výborných výkonov a predvedenej hry pozvánku aj na nasledujúci ročník! O reprezentácii z pohľadu SAVky sa ale dočítate na inom mieste...

Zatiaľ čo reprezentanti bojovali za oceánom, zvyšok mužstva si odskočil tiež za hranice, ale mesta – do „ďalekého“ Pezinka na tradičný Karpatský pohár, ktorý sme tiež tradične vyhrali a keďže to bolo po tretíkrát za sebou, pohár sme dostali do trvalého vlastníctva! Zavŕšili sme tak definitívne našu „pezinskú misiu“ – po tomto triumfe nás už totiž organizátori prestali pozývať...asi chceli konečne vyhrať aj domáci :o).

Prvý ročník celoslovenskej súťaže sme mali zdarne za sebou a tešili sme sa na ďalší. Sezónu 1991/92 sme tradične začali účasťou v Pohári SNP, ktorý prešiel určitými zmenami – nehrala sa totiž už semifinálová skupina – po skončení základných skupín sa tentokrát hralo play-off - mužstvá postúpili do jednokolového štvrťfinále, potom sa hralo semifinále. Úspešnejšie tímy z neho hrali finále a porazení o tretie miesto. Po suverénnom postupe zo skupiny sme prešli vo štvrťfinále rovnako suverénne cez TJ Priemstav (9:3) a v semifinále nás čakal na domácej pôde „úhlavný nepriateľ“ z Kramárov – LG Doprastav. Na to, že bol iba začiatok sezóny sa hral vynikajúci hokejbal. Po dvoch tretinách sme viedli najtesnejším rozdielom 1:0, v tretej sme potom prehrávali 1:2 aby sme nakoniec tri minúty pred koncom vyrovnali na 2:2! V predĺžení sa nerozhodlo a tak prišli na rad samostatné nájazdy – v nich dominovali jednoznačne brankári – nás podržal Miro Šembera - a nakoniec rozhodol jediný gól, ktorý padol až v 5.sérii nájazdov a na našu veľkú radosť do tej správnej brány. Strelil ho Robo Alföldy a nás tak čakalo po výsledku 3:2sn finále a v ňom Sibírska. Ten zápas sme žiaľ absolútne nezvládli, prehrali sme 1:6 a skončili tak na 2.mieste.

Pred začiatkom sezóny sme však nedobrovoľne museli zmeniť miesto nášho ihriska – niektorým našim „tiež-fanúšikom“ totiž vadilo, že na jednom z najlepších hokejbalových ihrísk v Bratislave sa aj hrá hokejbal a s tým je samozrejme spojený aj občasný huriavk a krik.... Petícia proti nám bola nezmyslom, ale nepomohli sme si... Ešteže sme našli v osobe pána starostu Š.Machaja spriaznenú dušu a spoločné riešenie bolo na svete – na niekoľko ďalších rokov sme sa presťahovali do športového areálu nad obchodným strediskom. Rozobrali sme mantinely a za obchodom sme si ich zase pekne sami poskladali – a pre istotu s novým oplotením... Boli sme nútení síce náš tradičný rozmer plochy trochu upraviť pretože sa nám tam jednoducho nevošla, ale aspoň sme mohli s úsmevom tvrdiť, že máme „klzisko“ podľa NHL rozmerov...

A mohol začať 2.ročník celoslovenskej SNHbL, na ktorý sme sa po kvalitnej príprave veľmi tešili. Veď sme mali obhajovať bronzové medaily. Pred sezónou sme síce stratili troch kvalitných hokejbalistov – v Kanade ostal vynikajúci obranca Simon Rybanský a odišiel aj šikovný útočník Peter Kobetič, ktorý prestúpil do Petržalky, no a brankárska jednotka Maroš Slušný si išiel „oddýchnuť“ do armády! Na výkonoch to však takmer nebolo poznať. Brankársky post sme obsadili skúseným harcovníkom Mirom Šemberom, ktorý mal síce svoje najlepšie roky za sebou, ale doslova chytil druhý dych a na konci sezóny sa dokonca dostal do reprezentácie Slovenska. Vhodne ho dopĺňal mladý Milan Šurlan, ktorý sa práve v tejto sezóne mal nezmazateľne zapísať do lamačskej histórie. O tom ale až neskôr... Výsledkom pohody v mužstve bolo štvrté miesto po polovici súťaže a tak sme mali reálnu možnosť zaútočiť opäť na medailové priečky. Tak sa aj stalo, v odvetnej časti sme naše výkony vystupňovali a bez jedinej (!) prehry sme suverénne jarnú časť ligy vyhrali! Stratili sme iba jeden bod po remíze s neskorším majstrom Slovenska, družstvom Sibírskej po výsledku 0:0.... V súčte to teda znamenalo, že sme nakoniec skončili na vynikajúcom 3.mieste a obhájili tak minuloročný bronz! Na druhý LG Doprastav sme strácali iba tri body, škoda. Keď som spomínal, že v odvete sme stratili iba bod, je asi každému jasné, že sme museli zaznamenať ďalší historický zápis – áno, bolo to prvé víťazstvo v lige nad LG Doprastav! Stalo sa to 7.3.1992 a vyhrali sme 5:2 (3:1,2:0,0:1). Súpera sme síce predtým niekoľkokrát porazili, ale to bolo iba na turnajoch alebo v príprave a predsa, liga je liga! Na tomto mieste treba spomenúť, že hoci sme sa o tento míľnik postarali všetci do jedného, ktorí v tom zápase nastúpili, predsa len to "zariadili" najmä dvaja hráči – mladý brankár Milan Šurlan, ktorý svojimi zákrokmi privádzal všetky hviezdy súpera (Štefánik, Samek, Lupták, Šálka, Franta ) do zúfalstva a útočník Robo Alföldy, ktorý strelil 2 góly a na ďalšie 2 prihral... Bol to skvelý deň, skvelý zápas, o ktorom sa v Lamači ešte dlho hovorilo! Opäť sa v lige presadili aj jednotlivci – Lubo Ragas bol najlepším strelcom SNHbL s 34gólmi, Robo Alföldy najlepším nahrávačom s 31asistenciami a v kanadskom bodovaní skončili na 2. a 3.mieste! V prvej desiatke kanadského bodovania bol ešte aj Paľo Krajčovič na 7.mieste... V Zlatej loptičke sa v prvej desiatke umiestnil Lubo Ragas na 5.mieste a P. Krajčovič bol siedmy. Robo Alföldy, ktorému v Zlatej loptičke ušla o chlp prvá desiatka (11.) potom ešte vyhral tradičnú súťaž Majster Gentleman (súťaž, v ktorej sa hodnotí vysoké hokejbalové umenie a zmysel pre fair-play).

Obdobie viacerých turnajových úspechoch muselo raz zákonite skončiť alebo sa aspoň prerušiť... To nám bolo všetkým jasné, ale to, že to príde práve v tohoročnej edícii Pohára Večerníka nečakal ani ten najväčší pesimista! Žiaľ, stalo sa – ako minuloročný finalista sme zahanbujúco vypadli už v prvom našom zápase – podľahli sme 1:2 mužstvu Britanic, ktoré vtedy hralo iba v nižšej súťaži! Ten zápas nám vôbec nevyšiel, nechali sme sa často vylučovať (dostali sme až 29(!) tr.min.) a súper to dokonale využil a zaslúžene postúpil... Čiastočne sme toto faux-pas „vyžehlili“ na Turnaji Bratislavského zvukového denníka, kde sme skončili na 3.mieste.

Nasledujúca sezóna 1992-93 bola dovtedy určite našou najslabšou. Mužstvo totiž prechádzalo nútenou generačnou výmenou hráčov – veľa skúsených harcovníkov poodchádzalo alebo ukončilo kariéru a do tímu prišli hráči z nášho B-tímu, ktorý hral v 3.lige. Bohužiaľ, ich výkonnosť, ako sa neskôr ukázalo, na I.SNHbL zďaleka nestačila...

V predsezónnom období sme síce v Pohári SNP skončili na 3.mieste, ale to bol žiaľ jediný aký-taký úspech v tejto sezóne. Pred začiatkom ligovej súťaže nás postihli aj zranenia niektorých kľúčových hráčov. V lige sa to naplno prejavilo v prvej polovici, kedy sme vyhrali iba tri zápasy a boli sme až na 7.mieste... Iba pripomínam, že sme obhajovali bronz... Po polovici súťaže naše rady opustil aj ďalší skúsený hráč, Paľo Krajčovič, ktorý prestúpil do LG Doprastav a to znamenalo, že na výraznejší posun v tabuľke sme myslieť nemohli. To sa aj potvrdilo, v odvetách sme získali už iba 4body (!) a skončili sme na konečnom 7.mieste. Mužstvo sa spoliehalo najmä na skúsených hráčov – celú sezónu „ťahali“ najmä Miro Šembera, Lubo Ragas a Robo Alföldy, ktorý sa dokázali presadiť opäť aj v individuálnych súťažiach (Ragas – 5.miesto medzi strelcami – 17 gólov a 6.miesto v kanadskom bodovaní celkovo; Alföldy – 5.miesto medzi nahrávačmi – 14 prihrávok a 3.miesto v Zlatej loptičke), ale to nestačilo. Chýbali nám najmä góly Olivera Götza. Prísľubom do ďalších sezón bolo ale to, že mladí hráči si postupne začali zvykať na „veľký“ hokejbal, bolo na nich vidno, že majú chuť zlepšovať sa a Juraj Šebest bol v kanadskom bodovaní mužstva dokonca na treťom mieste... Ako sa neskôr ukázalo, hráči ako Juro Šebest, Peťo Švarc, Noro Figmik či Martin Bičkay – odchovanci Lamača, ktorí prešli vekovými kategóriami od žiakov cez juniorov a patrili v nich medzi opory - sa v budúcnosti naozaj stali oporami TJ SAV Lamač aj medzi „dospelákmi“.

Po nie veľmi úspešnej sezóne sme aspoň mohli tvrdiť, že sa do mužstva zapracovali mladí hráči. Spolu s tradičnými oporami vytvorili kompaktný „manšaft“, ktorý smeroval za ďalšími úspechmi. Takže sme mohli s elánom načať ďalšiu sezónu. Sezóna 1993-94 začala tradične Pohárom SNP. Obhajovali sme minuloročné 3.miesto a čakali sme, ako to vlastne vypáli... Na úvod sezóny pomerne úspešne – získali sme opäť bronz, keď sme porazili Krasňany na ich ihrisku s prehľadom 4:7, a to bolo pred ligovou sezónou veľkým prísľubom... 4.ročník I.SNHbL sme začali dobre – víťazstvom nad tímom DAX Zvolen 2:1. Po prvej polovici súťaže sme boli, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, na výbornom 4.mieste. To sme si aj udržali a vrátili sme sa na pozície, ktoré nám svedčia viac... A aby sa nepovedalo, aj v tejto sezóne sme „tradične“ vyhrali nejaký turnaj – tentokrát to bol Memoriál L. Németha. Vo finále sme zdolali konkurenta z najvyššej súťaže Elán Kútiky 5:2.

V sezóne 1994-95 sa zmenil formát najvyššej súťaže – mužstvá v SNHbL boli rozdelené do dvoch konferencií a tie na dve skupiny. Západnú konferenciu tvorili bratislavské tímy a Východnú konferenciu tímy zo zvyšku Slovenska... 16 tímov hralo systémom podobným ako dnes poznáme z NHL – v rámci svojej konferencie sa stretli mužstvá 2x doma – vonku a s tímami z druhej skupiny 1x doma - vonku. To znamenalo 20 zápasov v základnej časti a potom, po prvýkrát v histórii najvyššej hokejbalovej súťaži, nasledovalo play-off o majstra Slovenska s tímami z druhej konferencie. Na postup bolo teda potrebné obsadiť v skupine najhoršie 2.miesto. Už tradičnú ouvertúru sezóny obstaral Pohár SNP a dá sa s nadsádzkou povedať, že tiež tradične sme získali bronz – v súboji o 3.miesto sme tentokrát zdolali Sibírsku po tuhom boji 2:1. To však nebol jediný pohárový úspech v tejto sezóne – na jej konci totiž prišiel ten historicky najväčší ! Mimochodom, neviem, či ste si to uvedomili, ale lamačský hokejbal vlastne vstúpil v tejto sezóne do 10.roku svojej existencie.

Najvyššia celoslovenská súťaž začala dobre – dva zápasy, dve výhry. Potom síce prišla prehra s Doprastavom, ale vzápätí ďalšie víťazstvá a tak sa SAV Lamač pevne usadil na druhej priečke znamenajúcej postup do play-off. Počas sezóny sme však najväčšieho konkurenta aj tak dokázali poraziť - dokonca dvakrát s rovnakým výsledkom 7:6. A potom mohlo začať prvé historické celoslovenské play-off – nám sa hneď v prvom kole ušiel veľmi zdatný súper, víťaz jednej zo skupín Východnej konferencie – Orly Trenčín. Prvý zápas sme hrali na domácom ihrisku a tak nám povinnosť velila vyhrať. Favoritom sme rozhodne neboli, ale mohli sme sa v tej dobe pochváliť jedným z najlepších útokov v celej SNHbL (podľa niektorých odborníkov tým vôbec najlepším) – trojzáprah Kriško – R. Alföldy – Ragas vzbudzoval u súperov rešpekt a chýry o jeho sile dorazili aj do Trenčína... Nebolo sa čo čudovať – boli to reprezentanti Bratislavy a Slovenska. Súper práve preto siahol k nevídanému taktickému ťahu – nielen že na našu najúdernejšiu trojku hral ich „údržbársky“ útok, ale dokonca bránili chalanov osobne! Bolo to niekedy až komické, pretože na pľaci sa pohybovali „dvojičky“ a to ešte aj vtedy, keď sa išlo striedať... Veru, Trenčania plnili pokyny trénera do bodky a nám bolo jasné, že to bude musieť rozhodnúť niekto iný. Tréner Milan Slušný veľmi dobre zostavil náš tretí útok (Götz – Švarc – Figmik) a ten naozaj aj rozhodol – všetci traja z neho dali po góle a spolu s výborným Jarom Šantavým v bráne sme si pripísali víťazstvo 5:3! Diváci (bolo ich asi 100) nás vyprevadili búrlivým potleskom, pretože to bol naozaj zápas ako „remeň“! Ako sa však už o týždeň ukázalo, nestačilo to... Potrebné druhé víťazstvo sme neuhrali. Veľká škoda bola hneď prvého zápasu v Trenčíne – my sme nastupovali uvoľnene, pretože sme mali k dobru jedno víťazstvo, domáci s nožom na krku. Bol to určite najdramatickejší zápas v klubovej histórii TJ SAV Lamač. Vtedajšie pravidlá boli také, že v prípade nerozhodného stavu sa predlžovalo po 10min. až kým nepadol gól (presne ako v NHL) a to sa aj stalo... Domáci dvakrát viedli, my sme však vždy vyrovnali, najmä od tretej tretiny sa hral fantastický hokejbal... Žiaľ, to čo sa dialo počas celého zápasu zo strany rozhodcov sa nedá komentovať. Zdarne „pripiskovali“ domácim a niektorí chalani to proste s nervami nezvládli. Ragi dostal v predĺžení DKZ, ešte predtým Peťo Kriško 10min. a potom to už bolo veľmi ťažké. Nakoniec sa rozhodlo až v šiestom(!) predĺžení a domáci tak vyhrali 3:2 a vyrovnali sériu. Iba spomeniem, že v treťom predĺžení sme dokonca dali zo skrumáže regulárny gól, ktorý rozhodca na prekvapenie všetkých (dokonca aj domácich hráčov) neuznal – vraj už bola prerušená hra - a tak sa hralo ďalej. Po konci zápasu dostal ešte Ragi DT a to bolo už veľmi zlé.... Našťastie, disciplinárka s prihliadnutím na okolnosti, mu dala trest iba na jeden zápas a tak nebol ohrozený jeho štart v druhom vrchole sezóny, ktorý bol pred nami... Odveta na druhý deň už žiaľ bola nad naše sily – boli sme vyčerpaní, znechutení, bez troch hráčov základu a prehrali sme 1:4, keď ešte po dvoch tretinách bolo 1:1... Veľmi dlho po zápase sme cítili strašnú krivdu a veru od zlosti a bezmocnosti padali aj slzičky... Vtedy nikto z nás ani len netušil, že o tri týždne potečú slzy opäť – tentokrát ale od radosti!

Neúspech v play-off sme sa snažili hodiť za hlavu pretože nás čakal vrchol sezóny – finále najcennejšej pohárovej súťaže Pohára Večerníka. V deň „D“ sa na Romanovej ul. v Petržalke zišlo asi 700 divákov a prevažná väčšina fandila nám – na druhej strane ihriska totiž nestál nikto iný ako čerstvo korunovaný majster Slovenska, mužstvo LG Doprastav a ten veru fanúšikovia radi nemali, pretože jeho hráči boli známi zákernými faulmi a niekedy až brutálnym spôsobom hry. Stretávali sme sa spolu v tejto sezóne už po šiestykrát a vzájomná bilancia hovorila v prospech Doprastavu (2-0-4). Nám ale úloha outsidera vyhovovala. Od začiatku sa hral taktický hokejbal, dvakrát sme prehrávali o dva góly, ale vždy sme vyrovnali... Najmä prvý gól za stavu 0:2 bol veľmi dôležitý – hrali sme presilovku a náš prvý útok ju zahral výborne – kapitán tímu R. Alföldy strelil gól a zavelil tak do útoku... Hoci súper ešte raz odskočil na dva góly, stále sme boli na dostrel – výborne chytala naša vtedajšia brankárska jednotka Jaro Šantavý a keďže sa zápas skončil v riadnom čase 3:3, zase nás čakalo predĺženie... A v ňom sa rozhodlo veľmi rýchlo – v 2min., a tentokrát sme mali šťastie my... Doprastav totiž v úvode vyšachoval náš tretí útok, ale Vlado Franta pred našou prázdnou bránou trafil iba do žrde, chvíľkové „zdesenie“ súpera využil Janči Grega, ktorý okamžite vysunul Peťa Švarca a ten nekompromisnou strelou prepálil všetko čo mu stálo v ceste!! Najdôležitejší gól jeho kariéry!! Nastalo obrovské nadšenie, vyhrali sme 4:3 po predĺžení a zaknihovali sme tak najväčší klubový turnajový úspech TJ SAV Lamač!! Dokonalé „nedáš - dostaneš“... Po tom, čo sa od nás odklonilo šťastie a všetky nadprirodzené sily v play-off ligy to bola obrovská satisfakcia! Úspech, ktorý predčil aj naše dva ligové bronzy... Toto bol ten úspech, ktorý bol odmenou za našu 10ročnú tvrdú prácu, pre takéto zápasy sa oplatilo poctivo a tvrdo trénovať, makať aj keď sa nedarilo a najmä veriť vo vlastné sily a schopnosti... Týmto zápasom sa skončila éra jednej úžasnej partie, ktorá sa navždy zapísala do dejín klubu TJ SAV Lamač. Po tomto úspechu žiaľ nastalo postupne obdobie „temna“, ktoré viedlo až k vypadnutiu z I.SNHbL natrvalo do druhej ligy. Už nikdy viac (až do dnešných dní) sa podobný úspech v klubovej histórii nepodarilo zopakovať... Myslím si, že tento úspech si zaslúži aby ste si pozreli celú našu „spanilú jazdu“ v Pohári Večerníka 1995 od prvého po posledný zápas. Nech sa páči, tu je :

Vecernik 95 - Finale.doc

Po tomto veľkom úspechu sa rozhodol skončiť aj tréner Milan Slušný a už sledoval výkony mužstva iba z diaľky. Odišiel tak človek, ktorý sa právom stal jednou z legiend lamačského hokejbalu a keď raz budeme v SAVke zakladať sieň slávy, bude mu v nej určite patriť najčestnejšie miesto!

POHÁR VEČERNÍKA - 12.ročník - FINÁLE

...a mohli začať oslavy...

náš realizačný tím – sprava: M. Slušný (tréner), Š. Alföldy (ved. mužstva) a P. Götz (asis. trénera)

Sezónu, ktorú môžeme určite považovať za veľmi úspešnú sme ešte zakončili 3.miestom na Memoriály L. Németha. Po prvýkrát sme si vyskúšali aj najväčší hokejbalový turnaj na Slovensku – Mamut Cup v Petržalke, no úspešní sme neboli – vypadli sme už v základnej skupine.

Od ďalšej sezóny však nastalo obdobie, ktoré sa nedalo porovnať s „megaúspešným“ obdobím rokov 1985-1995... V ligovej súťaži sme vyhrávali skôr výnimočne a v pohárových súťažiach to bolo podobné. Ako som spomínal vyššie, skončili viacerí hráči s úspešnej generácie a mladí hráči začali mať postavené životné prioritu úplne na iných veciach ako hokejbale. Už to nebolo o tom povestnom nadšení, prestalo sa trénovať a to sa muselo prejaviť aj na výsledkoch. V sezóne 1995-96 sme síce v ligovej súťaži skončili ešte na 5.mieste a priamy postup do play-off nám unikol o jeden bod, no vďaka horším vzájomným zápasom s Elánom Kútiky sme sa nedostali ani do baráže s víťazom skupiny Petržalka. Zabrali aspoň tradičné opory a poslední mohykáni a pamätníci úspechov – Ľubo Ragas a Robo Alföldy, ktorí bodovali v individuálnych súťažiach – R. Alföldy s 22 gólmi obsadil medzi strelcami 7.priečku a s 19 prihrávkami 5.miesto medzi nahrávačmi a to mu vynieslo výborné 6.miesto v produktivite celej súťaže. L. Ragas s 20 gólmi bol 10. medzi strelcami. V tejto sezóne bol definitívne zrušený pre nás veľmi obľúbený Pohár SNP. Verili sme, že aspoň v Pohári Večerníka si napravíme chuť, no realita bola až príliš krutá. Tak trochu pripomínala situáciu po našom druhom mieste v roku 1991. Prešli sme totiž ako obhajca trofeje iba cez jedno kolo a potom sme priam hanebne vypadli po prehre s TJ Priemstav 1:2! A to bol už jasný signál, že éra veľkej SAV Lamač sa definitívne končí. Už ďalšia sezóna to jasne potvrdila – aktívnu kariéru skončil aj ďalší vynikajúci hráč Ľubo Ragas a do mužstva prišlo hneď niekoľko absolútne neznámych hráčov. Jadro tímu naďalej tvorili Lamačania, ale vzhľadom k tomu, že najvyššia súťaž – I. SNHbL sa od ročníka 1996-97 hrala podľa medzinárodných pravidiel – teda 4 hráči v poli a brankár (4+1), potrebovali sme viac hráčov do kádru. Mnohí z nich, ale nemali predpoklady a schopnosti na najvyššiu hokejbalovú súťaž. Len tak-tak sme sa vyhli vypadnutiu (delili nás od toho 2 body) – obsadili sme 10.miesto a vyhli sme sa aj baráži o udržanie (iba vďaka lepším vzájomným zápasom s L.Guerera). Aj tak to však bolo najhoršie dovtedajšie umiestnenie klubu SAV Lamač v celoslovenskej súťaži. Snáď jediným pozitívom tohto ročníka bolo to, že do mužstva sa po polovici sezóny zapracoval Juraj Alföldy, mladší brat veľkého srdciara a duše tímu SAV Lamač Roba Alföldyho... Mladý Alfi mal vtedy iba 15 rokov, ale aj v tých pár zápasoch ukázal predovšetkým veľký čuch na góly. Zaujímavé, keď si uvedomíme, že v hokejbale začínal v žiackom tíme SAV Lamač ako brankár (!). Začala sa rodiť jedna z veľkých osobností lamačského hokejbalu, o ktorej mala verejnosť neskôr ešte veľa počuť...

Situácia v tíme sa však ďalej vyhrotila a atmosféra nebola ideálna. To viedlo k tomu, že aj tí poslední skúsení hráči sa rozhodli tím opustiť a pokračovať v kariére v iných mužstvách – a tak odišla legenda SAV Lamač Robo Alföldy do TJ Priemstav (s ním odišiel aj Alfi mladší) a tiež Oliver Götz, ktorý posilnil ŠK Britanic. Ťarcha udržať tím v neľahkej situácii pohromade tak ostala na novom kapitánovi tímu Braňovi Adamovičovi, ktorému zo „starej“ gardy pomáhali vlastne už iba Noro Figmik či Martin Bičkay... Sezóna 1997-98 sa tak zapísala do klubovej histórie najčernejšími písmenami – SAV Lamač vypadla z celoslovenskej hokejbalovej súťaže a až do dnešných dní pôsobí iba v nižšej súťaži... A aby toho nebolo málo, ponižujúci bol aj spôsob, akým k vypadnutiu prišlo – tím totiž v celej súťaži neuhral ani jeden jediný bod a stanovil tak ten najzahanbujúcejší rekord klubovej histórie! Aj taký krutý vie byť hokejbal...

konečná tabuľka SNHbL 1998 .xls

Nové milénium

Prišli roky, kedy sa tím potácal na spodných priečkach druhej najvyššej súťaže bez akejkoľvek šance na rýchly návrat medzi elitu. Zmenila sa doba, situácia v hokejbalovom dianí sa výrazne zmenila, dotácie dostávali iba tímu z najvyššej súťaže a hokejbal sa vlastne vracal do rokov, kedy začínal. Paradoxne, v tejto ťažkej situácii ale začal hokejbal získavať čoraz väčšiu popularitu, bola založená Medzinárodná hokejbalová federácia, ktorá pravidelne organizuje MS či ME vo viacerých kategóriách. Menil sa postupne aj systém hry – v najvyššej súťaži sa začalo hrať podľa medzinárodných pravidiel (5+1), čo si vyžadovalo mať pomerne široký káder a to bol problém. Kvalitných hokejbalistov bolo menej. V nižšej súťaži sa preto postupne vrátilo k systému 3+1, ktorý sa praktizuje dodnes.

Klubu však slúži ku cti, že nikdy nepadol až na samé dno a postupne sa začala jeho obroda. Nerozvážni mladíci dospeli, určite aj zmúdreli a aj napriek tomu, že skončili aj ďalší z generácie talentovaných odchovancov, prichádzali ďalší, ktorí ťahali káru s názvom SAV Lamač... Dalo by sa povedať, že s novým miléniom nastala zaujímavá situácia a „dobrí holuby sa začali vracať“ – do tímu sa vrátili obaja bratia Alföldyovci (Juraj v roku 2000 a Róbert v roku 2001 po štvorročnej anabáze v TJ Priemstav) – zdalo sa, že ich počin budú nasledovať aj niektorí ďalší, ale nakoniec sa nepridal už nik. Aj to možno svedčí o tom, komu aj počas rokov mimo tímu, na osude SAV Lamač záležalo. V istej debate sa dlhoročný kapitán tímu a veľký „srdciar“ Robo Alföldy vyjadril (a zdôraznil, že nechce aby to vyznelo neskromne), že predsa nenechá „zomrieť“ svoje dieťa... Je to tak trochu aj pravda, veď práve on je aj dnes jediným pamätníkom veľkej SAVky, ktorý aktívne stále hrá napriek svojmu veku... Nevieme čím to bolo, ale manšaft ožil a v sezóne 2001-2002 sa po dlhej dobe pôstu dostal opäť na priečky zaručujúce postup do play-off (skončil na 6.mieste) a tak mal znova možnosť hrať o postup do SNHbL! Prípadné víťazstvo v súťaži bolo v danej situácii samozrejme utópiou, ale prvá lastovička tu bola. Situácia s play-off sa potom zopakovala aj v sezóne 2003-2004 a tu dokonca aj s menšou senzáciou, keď v druhom zápase prvého kola play-off priam deklasoval suveréna základnej časti – tím Dolných Honov – pomerom 9:3! Bola to najťažšia prehra najväčšieho favorita na víťazstvo v lige v tom ročníku... Aj keď to v súčte zápasov na postup nestačilo, dalo sa povedať, že SAV Lamač je späť! Prišlo síce pár ďalších nevýrazných sezón, no bolo cítiť, že mužstvo ožíva a začína sa hokejbalom znova baviť tak ako kedysi. Sezóna 2006-2007 priniesla opäť vytúžené play-off, ale ani teraz nie postup cez prvé kolo – nestačili sme na HOK Nivy. Škoda najmä prvého zápasu, ktorý sme prehrali až po samostatných nájazdoch... V základnej časti bola SAV Lamač na 5.mieste. Výraznejšie sa ale stále viac a viac začali presadzovať naši jednotlivci – najlepší hráč SAV Lamač dnešnej doby, univerzálny hokejbalista a veľký "srdciar" Juraj Alföldy, ktorý sa stal najlepším strelcom súťaže s 50 gólmi a zároveň vyhral kanadské bodovanie celej súťaže, tiež Miro Mancál, ktorý s 37prihrávkami ovládol súťaž nahrávačov a celkovo bol druhý za klubovým spoluhráčom...

A potom sme to konečne zlomili – sezóna 2007-2008 priniesla úspech v podobe 3.miesta. V zápase o bronz sme porazili Sláviu Právnik na jej ihrisku 1:2 a po neuveriteľne dlhých 13.rokoch tak získala SAV Lamač ďalšiu trofej... Myslím, že stojí za to pripomenúť si hráčov, ktorí sa o to zaslúžili:

Tím SAV Lamač v sezóne 2007/2008:
Pšenko, Hinšt – R. Alföldy ©, J. Alföldy (A), Adamovič, Biely, Bizoň, Figmik, Hora, Horínek, Madarás, Marko, Mancál, Rezník, Vlasko, Jankovič

Sezóna 2008-2009 sa dá považovať znova za úspešnú – snáď sa teda dá definitívne konštatovať, že SAVka je naozaj späť - 4.miesto po porážke v boji o bronz 1:4 s Olympom Rača potvrdilo rodiaci sa vzostup klubu. Optimizmus do budúcnosti priniesli opäť aj individuálne výkony J. Alföldyho, ktorý dosiahol nevídanú bilanciu 107 kanadských bodov (za 68gólov a 39prihrávok) – priblížil sa tak k absolútnemu rekordu v kanadskom bodovaní v jednej sezóne, ktorý v historickej tabuľke SAV Lamač drží jedna z legiend lamačského hokejbalu Peter Jančík so 123 bodmi (67+56) zo sezóny 1987-88 - a ovládol produktivitu celej súťaže, a tiež M. Mancála, ktorý skončil celkovo na druhom mieste s bilanciou 78 kanadských bodov... Za zmienku stojí ešte to, že v klubovej produktivite skončil na treťom mieste R. Alföldy – veterán, ktorý však dokázal „preskočiť“ aj mladšie ročníky. V tejto sezóne sa udiala ešte jedna vec, ktorá si zaslúži pozornosť – v Lamači vznikol ďalší hokejbalový klub Lamač 3, ktorý založili niekoľkí bývalí hráči SAV Lamač a tak sme mali v Lamači historické derby – dátum 13.12.2008 sa tak nezmazateľne zapíše do histórie lamačského hokejbalu – výsledok bol Lamač3 : SAV Lamač 3:11... Pod dojmom posledných výsledkov SAV Lamač sa predsa rozhodlo „oprášiť“ svoje hokejky aj niekoľko hráčov, ktorí si pamätali tie lepšie časy – a tak sa na pľaci objavoval napr. Miro Zárecký, Milan Šurlan alebo Maroš Slušný...

Sezóna 2009-2010 potvrdila vzostup výkonnosti - SAV Lamač dokázala obhájiť popredné priečky už počas základnej časti a z druhého miesta šla do play-off zatiaľ z najvýhodnejšej pozície. Cez play-off prešla až do finále bez straty zápasu (najmä semifinálová "bitka" s tímom ŠK Britanic bola ukážkou vynikajúceho hokejbalu...) a vo finále vyzvala obhajcu, mužstvo Hancop MO&DE. Ten bol však nad jej sily a súper po výsledkoch 5:2 a 6:3 zvíťazil v sérii 2:0 na zápasy a obhájil prvenstvo... Škoda, že v našich radách zavládlo uspokojenie niektorých hráčov už po vyradení Britanicu v semifinále po výsledkoch 6:1 a 5:2... Koncentrácia na finále potom chýbala a kruto sme za to pykali. Nezvládli sme najmä prvý zápas na ihrisku súpera a napriek tomu, že v odvete sme pomerne rýchlo viedli 2:0, súper ešte do konca prvej tretiny vývoj otočil a jasne dominoval... Napriek tomu SAV Lamač dosiahla najcennejšiu trofej od roku 1995 kedy získala Pohár Večerníka. Tento výsledok dával reálne nádeje, že po letnom oddychu môžeme v budúcej sezóne pomýšľať opäť na tie najvyššie priečky... Individuálne súťaže ovládla hneď trojica hráčov nášho tímu v poradí J. Alföldy, R. Sloboda a M. Mancál – čiže celý elitný útok... Juraj Alföldy sa stal najproduktívnejším hráčom a najlepším nahrávačom súťaže a Robo Sloboda zasa jej najlepším strelcom!

Tím SAV Lamač v sezóne 2009/2010:
Pšenko, Hinšt, Ma. Slušný – J. Alföldy ©, R. Alföldy (A), Biely, Figmik (A), Kotes, Madarás, Marko, Mancál, Nocar, Sloboda, Šurlan, Ondriš, Schuster

Sezóna 2010-2011 znamenala v konečnom účtovaní pokles o jednu priečku - na celkové 3.miesto, avšak potvrdila to, čo sa prejavuje už niekoľko ročníkov - celkový vzostup tímu a tretie umiestnenie "na bedni" za posledné štyri roky. Zaujímavou črtou celej súťaže bola jej pomerne veľká vyrovnanosť. Od začiatku nebola núdza o prekvapujúce výsledky, mužstvá, ktoré rozhodne nepatrili do okruhu ašpirantov na titul dokázali zaskočiť favoritov a pravidelne im brať body. Najprekvapujúcejšie bolo hádam to, že obhajca prvenstva Hancop sa trápil a dlho sa pohyboval na hranici postupu do play-off, no v závere potvrdil staré známe "bič plieska na konci" a vďaka výbornej forme v odvetnej časti a najmä v rozhodujúcich bojoch play-off dokázal titul obhájiť aj do tretice. Poďme ale postupne. Po minuloročnom úspechu sme v SAVke nemali potrebu výrazne posilňovať káder bez uváženia. Skôr bolo cieľom a filozofiou posilniť tím o hráčov, ktorí by vhodne zapadli typologicky... Kapitán tímu J.Alföldy preto zložil mužstvo pre novú sezónu tak, aby minimálne zopakovalo minuloročnú účasť vo finále. Do mužstva v lete prišli dvaja skúsení hokejbalisti Tomáš Thron a Marek Fojta (obaja s niekoľkoročnými skúsenosťami v najvyššej celoslovenskej súťaži) a tak bolo na mieste pomýšľať aj na priečku najvyššiu - titul. Netajili sme sa tým, žiaľ jesenná časť súťaže nás nezastihla v optimálnej forme. Posily sa zapracovávali do tímu pomalšie ako sa čakalo a aj v zmysle vyššie napísaného sme zakopli dvakrát... Avšak paradoxne aj to stačilo na 2.miesto po prvej polovici súťaže. Chýbala nám ľahkosť, no najmä sme trpeli na nevyrovnané výkony - jediný kto ťahal manšaft v ťažkých zápasoch bol opäť líder Juraj Alföldy (Alfi), ktorý neraz získaval 6-7 bodov za zápas. Ako tak mu sekundoval iba Robo Sloboda (Slobi). Chýbali nám góly ďalších dvoch útokov, no hlavne Mira Mancála (Ceco), ktorý zaostal za svojimi minuloročnými výkonmi asi najviac, ťahal šnúru zápasov kedy nie a nie streliť gól (...a že šancí bolo za vagón asi netreba hovoriť). Trpela tým celá elitná formácia, potiahnuť museli iní, no žiaľ, darilo sa to čiastočne hádam iba druhej lajne (Šurlan-R.Alföldy-Biely) - našim "starcom", ktorá málo inkasovala a bodovo sa presadzoval najmä veterán a "inventár" tímu Robo Alföldy... Našťastie, v bránke často čaroval M.Pšenko (Peňo), ktorý držal tím nad vodou! Po prehrách sme však neklesali na duchu, práve naopak, po debatách v tíme sa situácia začala lepšiť. Pomenili sme útoky a výsledok sa začal prejavovať - odvetnú časť sme, až na jedno zaváhanie, zvládli výsledkovo excelentne. Zámerne som použil spojenie "výsledkovo excelentne" pretože herne tomu ešte niečo chýbalo, no dôležité bolo, že pravidelnejšie začali byť produktívne aj ďalšie lajny. Potešiteľné bolo najmä to, že sa popri starcoch v druhom útoku "našiel" Ceco a znova začal strieľať dôležité góly (...veď po takých brilantných prihrávkach :o)) a to bolo veľmi potrebné. V elitnom útoku sa udomácnil M.Fojta a tak sme sa na prvú formáciu mohli opäť spoľahnúť. Základnú časť súťaže sme tak vyhrali a do play-off sme išli z najvýhodnejšej možnej pozície a to v SAVke ešte nebolo!! Ako sa však neskôr ukázalo, bolo to skôr kontraproduktívne.

Od začiatku play-off sme sa totiž nedokázali správne "naštartovať", hra bola kŕčovitá, často to na ihrisku vyzeralo akoby sme čakali na to, že súperi sa porazia sami. Odišla forma, alebo chýbalo individuálne majstrovstvo, alebo niečo iné? Každopádne, cez prvé kolo sme do semifinále ešte "prekĺzli" (po výsledkoch 4:2 a 5:3 s Račištorfom), v semifinále sa to ale prejavilo naplno. Vôľa po úspechu a víťazstvách sa totiž (po koľký krát už...) prejavovala iba u niektorých hráčov, takéto zápasy sa bez "srdiečka" nevyhrávajú. Žraloci zo Sharksu načasovali svoju formu správne a v troch zápasoch cez SAV Lamač prešli do finále. Základ položili už v prvom zápase na našom ihrisku, keď v absolútne vyrovnanom dueli dokázali vyhrať 5:6pp. Doplatili sme najmä na totálnu nedisciplinovanosť-nechali sme sa zbytočne vylučovať a pykali sme za to. Zápas bol ako na hojdačke - viedli sme, potom prehrávali, otočili sme a nedokázali vedenie udržať. Pred koncom riadneho hracieho času sme mali jedinečnú možnosť rozhodnúť, ale presilovku sme trestuhodne nevyužili. Naopak, súper tú svoju v predĺžení áno a tak zaslúžene vyhral. Všetkým bolo jasné, že o týždeň nás čaká ťažký víkend - nikto si totiž nepripúšťal, že by sme u súpera nevyhrali. Ten zápas sme odohrali veľmi dobre, domácich sme do ničoho nepustili a vyhrali sme s prehľadom 2:5. Konečne strelili góly aj iní (I.Marko,ktorý odohral asi svoj najlepší zápas v sezóne a J.Biely) ako prvá lajna a to bolo rozhodujúce. Získali sme tak veľmi dôležitú psychickú výhodu pred rozhodujúcim zápasom...teda aspoň sme si to mysleli. Začiatok rozhodujúceho zápasu tomu aj nasvedčoval, viedli sme 2:0, súpera sme držali na dištanc, no nedokázali sme vtedy streliť ďalší gól, ktorý by zrejme rozhodol (vlastne podarilo - ibaže rozhodca bol iného názoru). Žraloci sa tak otriasli a začali bojovať o historickú šancu (klobúk dolu, nezabalili to...) - využili opäť dve presilovky a keďže v poslednej tretine a ani predĺžení gól už nepadol, rozhodnúť museli samostatné nájazdy! V nich jednoznačne dominovali obaja brankári, ktorí dlho držali svoje tímy vo finálovom napätí. Nakoniec rozhodol jediný gól (...už ani vlastne neviem v koľkej sérii nájazdov to bolo...) - žiaľ z nášho pohľadu do tej nesprávnej bránky. Po výsledku 3:4sn tak do finále "doplávali" šťastnejší Žraloci... Nám neostalo nič iné ako súperovi pogratulovať a dúfať, že zmobilizujeme všetky zvyšky síl a po tak vydarenej sezóne neostaneme bez medaily... Stalo sa, v súboji o bronz sme zdolali úplne jednoznačne Olymp Rača 6:0 a "placka"bola naša. S odstupom času, vzhľadom na všetky okolnosti musíme byť s bronzom spokojní aj keď je pravda, že sme chceli viac. Teší nás však najmä to, že sa opäť presadili naše individuality - Juraj Alföldy vyhral produktivitu celej súťaže a bol aj najlepším nahrávačom. Aby toho nebolo málo, Alfi ovládol s 19 bodmi (13+6) aj produktivitu play-off... Klobúk dole pred jeho výkonmi - dokázal totiž piaty (!!) rok za sebou ovládnuť produktivitu celej súťaže a to už je nejaký výkon! Takou bilanciou sa totiž nemôže pochváliť nikto z hráčov TJ SAV Lamač v celej jej histórii (našli by sme jedincov, ktorí dokázali niektoré súťaže vyhrať viackrát, ale nie za sebou...). Robo Sloboda bol zasa najlepším strelcom a obhájil tak svoj minuloročný triumf v tejto súťaži. V prvej desiatke celkového hodnotenia produktivity mala TJ SAV Lamač ešte ďalších dvoch hráčov - na 7.mieste Mira Mancála a na 10.mieste nestarnúceho Roba Alföldyho...

Tím SAV Lamač v sezóne 2010/2011:
Pšenko, Hinšt, Ma. Slušný – J. Alföldy ©, R. Alföldy (A), Biely, Figmik (A), Fojta, Kotes, Marko, Mancál, Nocar, Sloboda, Šurlan, T.Thron

A máme tu novú sezónu - 2011/2012 - v poradí už 27. v klubovej histórii... Ouvertúru sezóny tentokrát obstaral exhibičný zápas dvoch generácií hokejbalistov, ktorí tvorili či tvoria históriu klubu -SAV Lamač z roku 1990 proti súčasníkom SAV 2011. O zápase generácií sa dočítate v samostatnej sekcii venovanej práve takýmto zápasom v časti SAV Exhibition games... Tento zápas bol ale aj definitívnou rozlúčkou brankárskej legendy Maroša Slušného s aktívnym hokejbalom... Niekoľkonásobný reprezentant Bratislavy a neskôr Slovenska, vynikajúci brankár, ktorý počas kariéry získal nejedno významné ocenenie... Ak by mohol, jeho miesto by určite bolo dnes v bránke veteránov, veď je to hokejbalista, ktorý svojimi odohratými 23 sezónami za SAV Lamač (22 seniori + 1 dorast) drží momentálne doterajší klubový rekord! Počas kariéry patril jednoznačne k najväčším oporám tímu a určite mu patrí miesto v klubovej sieni slávy. Svojimi vynikajúcimi výkonmi sa zaslúžil takmer o všetky veľké triumfy klubu. Aj jeho pričinením mohla byť SAVka tam, kde v časoch najväčšej slávy bola. Preto mi na tomto mieste dovoľte vysloviť jedno veľké - Maroš, ĎAKUJEME!!

Samotný ligový ročník, zjednodušene povedané, dopadol rovnako ako ten predchádzajúci - obhájili sme totiž bronzové medaily a tak sme do klubových štatistík zaknihovali údaj - tretia medaila za sebou (...samozrejme, že v nižšej súťaži, ale aj tak...). Pochopiteľne, k bronzu ale viedla dlhá cesta základnou časťou a náročným play-off. Rozmeňme si ju teda "na drobné"... V porovnaní s predchádzajúcou sezónou postihli káder SAV Lamač turbulentné zmeny. V tíme skončilo hneď niekoľko hráčov - Ma.Slušný (ukončil kariéru), Johny Hinšt, Ivan Marko (obaja posilnili lamačského konkurenta LA3) a Zdeno Nocar. Znamenalo to, že posilnenie bude potrebné takmer na každom poste. Predsezónne "draftové" obdobie bolo teda náročné, no výsledok bol z nášho pohľadu veľmi uspokojivý - do tímu sme totiž získali troch tzv."hotových" hráčov s dlhoročnými skúsenosťami - Jurko Juruška, Roman Minárik (obaja z Tigri Ružinov) a Tomáš Mikuš (naposledy v ŠK Britanic) doplnili naše rady a tak sme oprávnene mohli poškuľovali opäť po najvyšších priečkach! Najmä posilnenie na brankárskom poste bolo dôležité (keďže odišli dvaja brankári) pretože Peňovi musel niekto "kryť chrbát" a práve vtedy sa ukázalo ako veľmi dobrý ťah angažovanie Miňa (Roman Minárik), ktorý potvrdil, že je stále kvalitným gólmanom a pridanou hodnotou v jeho prípade bolo aj to, že v pohode nastupoval aj ako hráč v poli... Všetci "prišelci" zapadli do kolektívu bez problémov a po úvodných niekoľkých zápasoch zohrávania sa začali aj výraznejšie bodovať. Zrazu sme sa mohli oprieť o výkony nie len nášho elitného útoku, no jednoznačná kvalita bola aj v druhej lajne... V nej najmä Jurko Juruška potvrdil svoje kvality strelca a skončil v kanadskom bodovaní tímu na štvrtom mieste hneď za hráčmi elitnej formácie. Jeho spolupráca s Mikim (T.Mikuš), veľkým bojovníkom a pracantom, hlavne na konci súťaže prinášala želané ovocie...Veteráni v našej "čeking lajn" tiež dokázali sem-tam skórovať ( :o) najmä "večne mladý" Robo Alföldy prekvapoval svojimi streleckými schopnosťami a s 29 gólmi bol spolu s Jurkom Juruškom štvrtým najlepším strelcom tímu!) a tak sa SAVka od začiatku súťaže usadila na najvrchnejších priečkach tabuľky. Prvý bod sme stratili až v 7.kole a prvá prehra prišla v kole 10. so suverénom tohto ligového ročníka Olympom Rača, ktorý na jej konci celkom zaslúžene získal zlato. Druhá priečka po prvej časti bola veľmi dobrým výsledkom. Samozrejme, že v niektorých zápasoch sa na našej hre prejavovali určité nedostatky a najmä naše "staré bolesti", no celkový pohľad na hru bol uspokojivý... V odvetnej časti, po všeobecnom vývoji v lige, bolo našim prvoradým cieľom skončiť na druhom mieste a vstúpiť tak do play-off z výhodnej pozície. Tento scénar sa napĺňal a tak bolo vlastne iba otázkou, koho nám osud pridelí v prvom kole play-off... Aj napriek niektorým nie celkom vydareným zápasom bolo pozitívom to, že sme si vždy dokázali "prehovoriť do duše" a chyby odstrániť. V konečnom účtovaní po základnej časti sme až takmer do posledného kola bojovali o prvé miesto, nakoniec to nevyšlo, no s celkovo druhou pozíciou sme museli byť spokojní. Základná časť tohto ročníka I.ligy však v niektorých ukazovateľoch prepisovala klubovú históriu SAV Lamač... V prvom rade treba spomenúť zápas 12.kola s nováčikom súťaže, tímom Pirate Rats. Na súperovom ihrisku sme zvíťazili neuveriteľným pomerom 4:44 a stanovili sme tak historicky najvyššie víťazstvo SAV Lamač na súperovom ihrisku... a súčasne to bolo aj druhé najvyššie víťazstvo v klubovej histórii vôbec... V rovnakom zápase padol aj jeden "bradatý" individuálny klubový rekord - kapitán tímu Juraj Alföldy dosiahol v zápase 21 kanadských bodov (14+7) a prekonal tak absolútny rekord v počte dosiahnutých bodov v jednom zápase... (predtým ho držal jeho starší brat Róbert Alföldy z roku 1987 s 19 bodmi (14+5)). Aby tých rekordných zápisov nebolo málo, na konci základnej časti padol ďalší - a historické anály prepisoval, kto iný, najlepší hráč klubovej súčasnosti Juraj Alföldy - v celkovej produktivite súťaže dosiahol fantastický súčet 125 (63+62) bodov a o dva body prekonal rekord Petra Jančíka z roku 1988!! Navyše týmto výkonom vyhral produktivitu celej súťaže - už po 6(!!!) krát za sebou - a obhájil prvenstvo aj medzi nahrávačmi... Neuveriteľná fazóna! Pred jeho výkonmi nezostáva nič iné iba "zmäknúť klobúk" a dovoľte mi ešte dodať - brácho, úprimne gratulujem! Keď sme už pri individuálnych výkonoch, určite treba vyzdvihnúť aj výkon Roba Slobodu, ktorý skončil v klubovej produktivite hneď za Alfim ml. keď dosiahol výkon 91(53+38) a iba vďaka zraneniu v závere základnej časti mu odolala 100-bodová hranica a celkovo v produktivite celej súťaže obsadil 3.miesto... V prvej desiatke produktivity celej ligy sa z hráčov SAV Lamač umiestnil ešte na 7.mieste aj tretí hráč elitnej formácie - Miro (Ceco) Mancál s výkonom 76 (46+30). Už po niekoľký krát sa teda nestratili v rôznych hodnoteniach ani SAVkári. Do play-off sme teda vstupovali s jednoznačným cieľom dostať sa do finále. V prvom kole sme tento rok bez väčších problémov postúpili cez Sláviu Právnik po výsledkoch 11:5 a 6:1 hoci Slávisti nepredávali svoju kožu lacno a bojovali sympaticky, srdnato v oboch zápasoch až do posledného hvizdu... V semifinále nás však čakal súper z trošku iného "súdka" - Hancop MO&DE, ktorý sa spočiatku aj v tejto sezóne trápil a rozbiehal veľmi pomaly... V play-off však jednoznačne dokazoval, že na túto rozhodujúcu fázu sezóny sa dokáže maximálne skoncentrovať a pripraviť (veď je to víťaz posledných troch ročníkov). Potvrdil to aj v zápasoch s našim tímom - po dvoch vyrovnaných zápasoch (podrobnejší priebeh si môžete nájsť v komentároch k jednotlivým zápasom v sekcii ŠTATISTIKY) bolo "vymaľované" 4:6 a 5:7 - a nám zostal "iba" boj o bronz. V rozhodujúcich fázach oboch stretnutí totiž rozhodli naše individuálne chyby a tak trochu aj to povestné srdiečko... Veľká škoda, tento Hancop bol určite zdolateľný. Napriek tomu, že bitku o bronz s Team Sharks sme po nájazdoch zvládli a po víťazstve 4:3 nám na krk zavesili bronzové medaily, v prvej chvíli prevládalo určité sklamanie. Dúfali sme v niečo viac - ale to je prirodzené, veď iba vysoké ciele nás totiž posunú vpred! Neskôr, keď sme triezvo sezónu zhodnotili, musíme byť spokojní - medaila je medaila a čo by za ňu dali iné tímy...a tento bronz je nakoniec treťou "plackou" za sebou a to už niečo znamená.

Tím SAV Lamač v sezóne 2011/2012:
Pšenko, Minárik – J. Alföldy ©, R. Alföldy (A), Biely, Figmik, Fojta, Juruška, Kotes, Mancál, Mikuš, Sloboda, Šurlan, T.Thron

Letné obdobie bolo tentokrát nie celkom oddychové... SAV Lamač sa totiž po mnohých rokoch zúčastnila na dvoch letných turnajoch - Lamač Cup 2012 vyhrala a na Summer Hancop Cup obsadila celkovo 2.miesto. Do klubovej siene trofejí tak pribudli po neuveriteľných 17.rokoch ďalšie ocenenia! O turnajoch sa dočítate podrobnejšie v sekcii ŠTATISTIKY v komentároch k sezóne 2011/12... Turnaje sme brali najmä ako prípravu na novú sezónu, štatisticky sú však zaradené ešte k tej práve skončenej... Výnimočnosť tejto sezóny podtrhuje ešte jeden zaujímavý fakt - po veľmi dlhých rokoch sa objavila možnosť reprezentácie. Dvaja z našich starších hráčov, Robo Alföldy a Tomáš Thron, sa dostali do širšej nominácie veteránskej reprezentácie Slovenska (hráči nad 40 rokov), ktorú čaká vrchol sezóny - septembrové Majstrovstvá sveta veteránov v Českej republike. Tak držte palce aby sa aspoň jeden z nich do záverečnej nominácie dostal...to by sme potom opäť prepisovali klubovú históriu! Najnovšie informácie už hovoria, že sa to podarilo obom - dostali sa medzi nominovaných a tak budú reprezentovať Slovensko na Majstrovstvách sveta Masters v českej Plzni! Chlapi držte sa a vzorne reprezentujte SAVku. Ako to tam celé dopadlo sa môžete dočítať v sekcii SAV A REPRE...

A sme na prahu 28. SAVkárskej sezóny. Pomaly, ale isto sa blížime k neuveriteľnému číslu 30...to bude veľká sláva! Úvod sezóny obstaral po minuloročnej veľmi vydarenej premiére opäť exhibičný zápas "veteráni" verzus "mladí" - alebo ak chcete "minulosť" proti "budúcnosti" (snáď to súčasnící ešte nejaký ten piatok potiahnu...). Podrobnosti si prečítate na už tradičnom mieste... No a sezóna teda mohla začať! Iba nedávno sme začínali a už to máme za sebou... Ďalší, v poradí už 31.ročník BAHbL je minulosťou. Pri hodnotení sezóny si pomôžem slovami klasika - dalo by sa povedať: "Na Západe nič nové..." Do klubovej vitríny totiž pribudol opäť pohár a medaila, štvrtá v rade (...piata za posledných šesť sezón..). Tentokrát so strieborným leskom... Nič nové ani v tom, že sme opäť nezískali vytúžený titul a ani v tom, že naši jednotlivci opäť ovládli individuálne štatistiky... Napriek týmto faktom, a to mi verte, ešte nikdy sa mi komentár nepísal tak ťažko! Je totiž takmer mesiac od skončenia finálovej série a vo mne stále pretrváva obrovské sklamanie...sklamanie z "iba" striebornej medaily. Sklamanie z výsledku finálovej série s týmom Lamač"3", sklamanie z toho, ako to v našej BAHbL už dlhšie (ne)funguje a sklamanie z toho, že hoci sme v tejto sezóne vytvorili so spoluhráčmi skutočný TÍM, zlato sme nezískali... Pred sezónou tento rok nikto z tímu neodišiel a ani neprišiel, mohli sme tak stavať na zohratosti jednotlivých formácií z predchádzajúceho obdobia a už iba to samo o sebe znamenalo, že ciele musíme mať tie najvyššie! Základná časť súťaže to aj potvrdila - od úvodu sa SAV Lamač usadila na špici tabuľky a zostala tam vlastne až do konca... V základnej časti sme prehrali iba jediný zápas (s minuloročným obhajcom Olympom Rača) a tak po druhýkrát v histórii sme získali pohár pre víťaza regulárnej sezóny. Vyvarovali sme sa výraznejším výkyvom výkonnosti, jednotlivé lajny dokázali pracovať ako dobre naolejovaný stroj a strielanie dôležitých gólov už nebolo iba na našej elitnej formácii... To bolo dobrým signálom pred rozhodujúcimi bojmi v play-off. Celá súťaž sa niesla v pokľudnom tempe, až na jej záver a niekoľko "zaujímavých" výsledkov, o ktorých sa šuškalo kadečo, poniektoré manšafty mali skôr v rukách kalkulačky ako hokejky, len aby to všetko vyšlo ako má... Poradie tímov po základnej časti bolo v niektorých prípadoch neočakávané - najmä až siedme miesto obhajcu z Rače sa nečakalo (no vzhľadom k tomu, že mali v kádri veľa extraligistov, a tí viac nehrávali ako áno, bolo to vlastne logické vyústenie...) a naopak, prekvapili chalani z Hancop Baltská, ktorým sa sezóna vydarila. Apropo extraligisti...BAHbL je asi jediná súťaž na Slovensku, ktorá je k štartu týchto hráčov v jednotlivých tímoch absolútne benevolentná - počet extraligistov je neobmedzený a tak v play-off prichádza k absurdným situáciám, kedy nastúpi na rozhodujúce zápasy o titul úplne iné mužstvo ako to, ktoré play-off vybojovalo... Je to najmä prípad tohtoročného víťaza Lamač"3", kde nastupovalo takmer pravidelne 7(!) extraligistov, z ktorých v základnej časti väčšina vôbec nehrávala. Iste mi dáte za pravdu, že takýto hráči sú výkonnosťou úplne inde ako čistí "amatéri", tento jav sa tu však vyskytuje nezmyselne už niekoľko rokov a práve to nepridáva celej lige na dôveryhodnosti! Už dlhšiu dobu sa nedarí schváliť aspoň nejakú reguláciu tohto javu a to znamená, že to asi viacerým tímom vyhovuje...(prečo asi, že?). Pozrite napríklad aj na výsledky obhajcu Olympu Rača, ktorý je tiež takýmito hráčmi "prešpikovaný" - keď nehrali, Račania prehrávali, akonáhle nastúpili, výsledky boli opačné... Čo už, je to proste tak...aj keď je to absolútny nezmysel! V play-off sa teda taktika na jednotlivé zápasy dvojíc odvíjala pomaly od toho, či prídu alebo neprídu extraligisti pomôcť... Do finále sa tento rok SAVka prebojovala v najkratšom čase, po štyroch zápasoch...aj keď, treba priznať, že vo štvrťfinále sme boli akýsi "rozhádzaní". Náš súper HBC Greenhorns, ktorý sa do play-off prebojoval prvýkrát vo svojej histórii nemal čo stratiť a tak nám v oboch zápasoch narobil problémov až-až... Prvú prekážku sme však zvládli a v semifinále nás potom čakal starý známi Hancop MO&DE, ktorému sme mali čo vracať - dovtedy sme ho totiž v play-off nikdy nedokázali poraziť. Aký to paradox - semifinálová séria už bola z našej strany ako z partesu...! Oba zápasy mali vynikajúcu úroveň, obrovské nasadenie, výkony na hranici možností a po výsledkoch 4:2 a 1:0 sme po druhýkrát v histórii nazreli do finálových dverí! Najmä ten druhý zápas na pôde nášho súpera sa do dejín SAV Lamač zapíše zlatými písmenami - bol to jeden z najlepších tímových výkonov za celé tie roky! Podrobnejšie komentáre k zápasom si nájdete v sekcii ŠTATISTIKY... Finálový súper vzišiel s druhej dramatickej série medzi Sláviou a Lamač"3" - Slávisti síce dlho vzdorovali extraligovej presile v dresoch LA3 (dokázali aj jeden zápas vyhrať), no napriek heroickému výkonu v celej sérii sa im napokon do finále postúpiť nepodarilo (rozhodujúci zápas prehrali 5:6)... Napokon sme sa tak dočkali "lamačského" finále... Kto by to bol pred začiatkom súťaže povedal! Po výsledkoch 9:2, 6:8 a 6:4 získal titul výber extraligy v dresoch LA3... Z domácich Lamačanov sa vo finále objavili iba dvaja, ostatným hráčom sa ušlo "čestné" miesto na tribúne! Aj tak to v tej našej lige funguje... Nás však určite teší, že aspoň v dvoch posledných zápasoch sme súperovi vzdorovali, druhé finále bolo z našej strany o tom povestnom srdiečku, bojovali sme, čo nám sily stačili a dokázali sme si ešte vynútiť rozhodujúci zápas! V ňom nám však už sily "došli" a tak nám ostali iba "oči pre plač". Vydali sme zo seba všetko, no nestačilo to...boli sme tak blízučko, no zároveň tak ďaleko! Ďalšie slová by už boli zbytočné...história sa nepýta. Treba však určite ešte spomenúť výkony našich jednotlivcov - líder tímu a najlepší hráč posledných rokov v celej BAHbL Juraj Alföldy po 7(!!)krát v rade vyhral produktivitu súťaže a pridal prvenstvo medzi strelcami, nahrávačmi (...aj keď tu iba o tri prihrávky pred starším bratom Róbertom) a vyhral aj celkové bodovanie v Play-off - dovolí si vari niekto o jeho suverenite a výkonoch ešte pochybovať? V produktivite celej ligy sa v prvej desiatke umiestnili aj ďalší SAVkári - Miro Mancál na 4.mieste, Robo Alföldy na 5.mieste (vo svojich 43.rokoch bol druhý medzi nahrávačmi!) a Robo Sloboda na 7.mieste (bol tretí medzi nahrávačmi)... Nemôžeme a ani nechceme zabudnúť aj na našu brankársku jednotku Miša Pšenka, ktorý opäť potvrdil svoju vysokú výkonnosť a počas celej sezóny kraľoval štatistikám brankárov. Sezóna je teda definitívne minulosťou - v jej závere sme ešte obhájili prvenstvo na Lamač Cupe (ja osobne by som ho však vymenil za ten titul ligový...) a tak môžeme bilancovať. Toto leto bude zaujímavé - ktovie v akej lige sa totiž tím SAV Lamač napokon po ňom objaví... Nechajme sa prekvapiť!

Tím SAV Lamač v sezóne 2012/2013:
Pšenko, Minárik – J. Alföldy ©, R. Alföldy (A), Biely, Bizoň, Juruška, Kotes, Mancál (A), Mikuš, Sloboda, Šurlan, T.Thron

Nová éra?

To čo som avizoval na konci predchádzajúcej sezóny sa do bodky naplnilo... SAV Lamač sa po prvýkrát v histórii predstaví v inej ako Bratislavskej resp. celoslovenskej extralige! Po pretrvávajúcich problémoch pri riadení BAHbL nám neostalo nič iné, ako skúsiť šťastie niekde inde - niekde, kde sa budeme môcť sústrediť iba na hokejbal a nie na mnohé "pridružené" okolnosti typu extraligisti v jednotlivých tímoch, nezmyselné dohadovanie výsledkov, neexistujúce resp. maximálne benevolentné riadenie súťaže, nerešpektovanie rozhodnutí disciplninárnej komisie a podobne... Nakoniec, podobné rozhodnutie urobili viaceré mužstvá a tak to torzo, ktoré v lige zostalo by nebolo (pri všetkej úcte) žiadnou konkurenciou...Sezónu 2013/2014 (29.v histórii klubu) tak strávi SAV Lamač v neďalekej regionálnej Dúbravskej amatérskej hokejbalovej lige (DAHL). Pre tím to však súčasne znamená preorientovať sa na úplne iný systém hry (4+1) a najmä oranžovú loptičku!

Pre nás všetkých to bude veľká výzva, no rozhodli sme sa do toho ísť. V lete sme preto potrebovali tím vhodne doplniť - prišli až piati noví chalani - Robo Bošňák, Jaro Pastucha, Martin Jančovič, Peter Vlček (gólman) a Filip Schuster (vrátil sa do tímu po niekoľkých rokoch). Naopak, po sezóne skončil s aktívnym, "veľkým" hokejbalom Jurko Juruška a dve veľké opory, Robo Sloboda a Tomáš Mikuš, sa presunuli do iných tímov a líg...budú tak nastupovať iba sporadicky. Nechajme sa preto prekvapiť, ako to všetko dopadne...

Sezóna 2013/2014 sa zapíše do histórie nášho klubu zlatými písmenami! Aký to paradox - mnoho rokov sa SAVka snažila vyhrať ligovú súťaž (SNHbL, BAHbL) no nikdy jej to nebolo dopriate... Nedokázala to ani "zlatá generácia hráčov" v 90-tych rokoch 20.storočia, kedy boli v kádri naozaj tí najlepší hokejbalisti, reprezentanti a ani potom, už v novodobej histórii, keď tvorili tím hráči, ktorí svoje idoly kedysi iba obdivovali...vždy tomu proste niečo chýbalo. Až teraz, vlastne vo svojej nováčikovskej sezóne - bolo krátko po 12.hodine, 31.5.2014 - kedy na ihrisku po veľkej dráme v treťom, rozhodujúcom finálovom zápase DAHL s obhajcom titulu AHK Pekníkova vytryskol gejzír obrovskej lamačskej radosti...! Ako k tomu vlastne prišlo? Myslím, že stačí napísať jediné - Veni, vidi, vici... Výrok slávneho Caesara to vystihuje dokonale. SAV Lamač prišla, videla a zvíťazila! Pripomínam, pre tých, ktorí už medzičasom zabudli - lamačská SAV bola v tejto sezóne nováčikom súťaže, v lete sa musela "preorientovať" na systém 4+1, cudzie a najmä väčšie ihrisko a musela sa konfrontovať s tímami, o ktorých kvalite nevedela vôbec nič... Nové bolo pre nás vlastne takmer všetko - o to väčšia je radosť z toho, ako to všetko napokon dopadlo. Páni, klobúk dolu pred nami... Iste, kvalitou sa DAHL nemôže porovnávať s extraligou alebo bratislavskou hokejbalovou ligou v jej najlepších rokoch, no prvé tri tímy potvrdili, že svojimi výkonmi by mohli byť "ozdobou" každej súťaže. Keď sa tak obzriem za celým ročníkom, myslím, že môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že triumf SAV Lamač bol absolútne zaslúžený... Veď posúďte sami - v celej súťaži prehrala iba tri stretnutia, stala sa víťazom základnej časti, nastrieľala najviac gólov a najmenej inkasovala, jej hráči ovládli takmer všetky individuálne štatistiky základnej časti a aj play-off! Pred výkonmi chlapov z Lamača vyslovili uznanie aj samotní činovníci celej DAHL... Dalo by sa povedať, že to bola lamačská "spanilá jazda". Samozrejme, že všetko nebolo ideálne, výkony v niektorých zápasoch boli, ako to povedať miernejšie, neštandardné, no dôležité bolo, že sme sa vždy dokázali vzchopiť. Vo viacerých zápasoch sme ukázali povestné srdiečko, ktoré zvykne rozhodovať práve tie najvyrovnanejšie. Myslím, že až postupom času si všetci uvedomíme, čo sa nám podarilo dosiahnuť...

pohár pre víťaza DAHL 2013/14 Putovný pohár DAHL

Začiatok súťaže bol veľmi tažký - v prvých dvoch kolách sme totiž nastúpili proti minuloročným finalistom. Oba zápasy sme však dokázali vyhrať a to nám dodalo prepotrebné sebavedomie. Prišli síce aj už zmienené prehry, no dobrých výkonov a víťazstiev pribúdalo. S postupujúcim časom sme vylepšili aj herný systém a ani nebolo poznať, že sme predtým hrávali mnoho rokov "starý-dobrý trojkový "hokejbal. Pevne sme sa usadili na čele tabuľky a až do konca základnej časti sme ho neopustili. To, že naše výkony zniesli často aj prísnejšie kritéria dokazuje aj ten fakt, že nad obhajcom titulu a našim neskorším finálovým súperom AHK Pekníkova sme v základnej časti vyhralli všetky tri vzájomné zápasy - 4:3, 6:1, 7:2! To veru nečakali ani tí najväčší optimisti. Dôležitejšie však bolo, že tím ťahal za jeden povraz a tak sa SAV Lamač dostal do play-off z prvého miesta. Ako bolo spomenuté už vyššie, SAVkári sa tradične presadili aj individuálne - najlepší hráč tímu, kapitán Juraj Alföldy, vyhral bodovanie celej súťaže so 101 bodmi (a prekonal tak opäť hranicu extratriedy), bol najlepším strelcom (57 gólov) a aj nahrávačom (44 asistencií)...obdivuhodný výkon. Hranicu 100 bodov totiž ešte v doterajšej histórii DAHL nepokoril nikto. K nemu sa pridali aj jeho spoluhráči - hneď za ním sa v bodovaní súťaže umiestnili "snajper" Miro Mancál na druhom (56 bodov) a "nestarnúci" veterán Robo Alföldy (54 bodov) na treťom mieste... Ceco Mancál bol zároveň aj druhým najlepším strelcom (36 gólov) a Robo Alföldy (vo svojich 44.rokoch a svojej 29.odohranej sezóne v kariére), druhým najlepším nahrávačom (36 asistencií). Tiež slušný výkon, čo poviete? Nesklamali ani naši gólmani - jednotka tímu Roman (Miňo) Minárik, ktorý mal veľmi dobré čísla v základnej časti a neraz tím podržal, spolu so svojou dvojičkou Petrom Vlčekom získali cenu pre gólmanov s najmenej inkasovanými gólmi v základnej časti. Vôbec - okrem už spomínaných borcov, viacerí naši hráči zaknihovali veľmi dobrú sezónu, či už herne, alebo bodovo (určite napr. Peťo Kotes, Mišo Pšenko). Mohli sme preto vo viacerých zápasoch stavať na tom, že gól dokázala streliť ktorákoľvek formácia...

Tím SAV Lamač - víťaz DAHL v sezóne 2013/2014:
O titul sa zaslúžili: Minárik, Hinšt, Vlček – J. Alföldy ©, R. Alföldy (A), Biely, Bizoň, Bošňák, Jančovič, Kotes, Mancál (A), Mikuš, Pastucha, Pšenko, Schuster, Sloboda, E. Slušný, Šurlan, T.Thron

A čakalo nás play-off. Keďže sme vyhrali základnú časť, postúpili sme priamo do semifinále. V ňom si vybojoval účasť tím mladíkov z RŠK Ružinov, no napriek snaživému výkonu ho SAVka zdolala v dvoch zápasoch 9:5 a 5:2 a po roku postúpila opäť do ligového finále (aj keď už v inej súťaži)... Pre niekoho možno prekvapujúco, no hoci ako nováčik, tak úplne zaslúžene! Zákonitosti a zvláštnosti play-off, keď favorit nie je favoritom a "outsider" iba fackovacím panákom, sa však prejavili aj teraz - najmä v prvom zápase nebol náš výkon nijako oslnivý, no v tom druhom už sme mali všetko pod kontrolou... Dvere finále sme však otvorili a čakal nás obhajca titulu a dvojnásobný šampión AHK Pekníkova s množstvom skúsených hráčov. Spravodlivosť tentokrát zapracovala a vo finále sa tak stretli dva najlepšie celky po základnej časti... Na záver sezóny predviedli oba tímy množstvu divákov v troch hokejbalovo výborných zápasoch dramatické predstavenie so všetkým, čo k tomu patrí... O titule sa rozhodlo v trojici zápasov a po výsledkoch 7:8, 6:2 a 5:4 sn sa napokon z premiérového titulu tešil nováčik z Lamača. Ich priebeh je popísaný v komentároch k zápasom, nie je potrebné na tomto mieste čokoľvek o nich písať... No predsa len, ak by som mal ako divák priradiť k jednotlivým zápasom nejaký výstižný prívlastok, vyzeralo by to nejako takto - ten prvý bol najbláznivejší (15 gólov vo finále?), druhý zase najkvalitnejší a napokon ten tretí určite najdramatickejší... Už iba skonštatujem, že v nájazdovej lotérii premenil "majstrovký" nájazd Miro Mancál a tak pohár pre víťaza DAHL putoval do rúk Lamačanov! Majstrovské oslavy mohli vypuknúť naplno! Prítomní diváci skonštatovali, že taký dramatický a kvalitný zápas v lige doteraz ešte nevideli... Ja osobne som nesmierne rád, že som mohol ten "ušatý" pohár zdvihnúť nad hlavu...a ešte radšej som, že ho vybojoval práve tento TÍM! Teraz už môžeme ísť spokojne do toho hokejbalového "dôchodku", že Milis... alebo ani nie? Hráčom play-off v našom mužstve bol, podľa môjho skromného názoru, Robo Bošňák, ktorý dával dôležité góly a bojoval ako lev a ak by sa dalo, udelil by som mu cenu pre najužitočnejšieho hráča... Naše rozhodnutie "prestúpiť" do regionálnej DAHL sa tak napokon ukázalo ako správne. Kto by to bol v septembri povedal...nováčik bude majstrom! Asi by sme si iba s úsmevom ťukali na čelo...a ono to vyšlo :o). Dokonalý triumf SAV Lamač ešte potvrdili aj individuálne štatistiky play-off - Alfi ml. bol so 14.bodmi najproduktívnejším hráčom a Ceco s 8.gólmi najlepším strelcom play-off. O cenu pre našich brankárov sa tentokrát pričinil najmä Johnny Hinšt, ktorý často privádzal hráčov súpera priam "do zúfalstva". Spolu s Miňom si tak mohli prevziať zaslúžene aj cenu pre tím s najmenej inkasovanými gólmi...pobrali sme naozaj takmer všetko, čo sa dalo. Treba ešte napísať, že bronzové medaily získal tím Empíria Petržalka, druhý nováčik súťaže. Nechýbalo veľa a nováčikovia mohli domácim tímom dokonale "vypáliť rybník". Práve preto je už teraz jasné, že v budúcom ročníku nám budú všetky ostatné tímy poriadne "šliapať na krk"... Už teraz sa na to tešíme, však chlapáci!

A aké bude leto? No predsa MAJSTROVSKÉ...potom možno nejaký ten turnaj a v jeho druhej polovici už príprava na novú sezónu... sezónu, v ktorej bude SAV Lamač oslavovať svoje okrúhle 30.narodeniny! A to už je nejaký záväzok...

Ak bola minulá sezóna pre SAV historická, sezóna 2014/2015 si určite zaslúži prívlastok výnimočná. Ad1 preto, lebo sa SAV Lamač "dožila" životného jubilea - 30.rokov (a na Slovensku je iba veľmi málo aktívnych hokejbalových klubov, ktoré sa môžu niečim takým pochváliť) a Ad2 preto, lebo po historickom titule sa SAVke podarilo to, čo je vždy ťažšie - titul obhájiť! Po roku si tak SAVka môže opäť "ušatý" pohár priniesť do Lamača. Keď sa spätne obzrieme za celou sezónou, treba objektívne priznať, že absolútne zaslúžene...posúďte sami, víťazstvo v základnej časti, iba dve prehry v celej sezóne, najviac strelených (220) a najmenej obdržaných gólov (62) v základnej časti... Čo bolo však najpotešiteľnejšie, dôležité góly sa vo viacerých zápasoch "rozložili" na viacerých hráčov - raz zabral jeden útok, inokedy zase ďalšie. Až osem hráčov z kádra dosiahlo hranicu 20 bodov a to je veru v posledných rokoch jav nevídaný! Tímový duch v mužstve jednoznačne ostal a v niektorých zápasoch práve to rozhodovalo o triumfe Lamačanov. Káder v lete zostal takmer rovnaký (odišiel iba Jaro Pastucha) a počas jesene sa k tímu pripojil navrátilec Jurko Juruška (celkom správne totiž usúdil, že na "električkovú" BAHbL bude mať čas aj na dôchodku a rozhodol sa vrátiť do predsa-len serióznejšieho hokejbalového prostredia...), ktorý ihneď vhodne zapadol a bol veľkým prínosom. Veľkými oporami boli aj gólmani - v sezóne chytali traja (aj keď Johny Hinšt iba v jedinom stretnutí - potom bol totiž dlhodobo zranený) - najväčšiu porciu má za sebou

jednotka tímu Roman Minárik (Miňo), ktorý v 13. zápasoch základnej časti dosiahol gólový priemer 4.08/zápas a spoločne s Michalom Pšenkom (Peňo), ktorý zaskakoval v 4 zápasoch a dosiahol priemer 1.25/zápas boli najúspešnejšou brankárskou dvojicou celej DAHL... Spoľahnúť sme sa mohli určite na oboch a o ich kvalitných výkonoch svedčí aj fakt, že si na záver sezóny prebrali cenu pre gólmanov s najmenším počtom inkasovaných gólov. Herne to v niekoľkých zápasoch síce nebolo presne ono, ale výraznejšie problémy badať nebolo. Už tradične sme získali aj niekoľko individuálnych ocenení - Juraj Alföldy opäť vyhral všetky tri individuálne súťaže (aj keď tento rok už nie s takým výrazným náskokom) - kanadské bodovanie (87 bodov), strelca (55 gólov) a nahrávača (32 asistencií)... Miro Mancál bol vo všetkých troch súťažiach zhodne na 3.mieste (63 bodov, 35 gólov+28 asistencií) a v prvej desiatke bodovania celej DAHL boli ešte aj ďalší dvaja borci v bielych SAVkárskych dresoch - Jurko Juruška na 7.mieste (44 bodov) a Róbert Alföldy na 9.mieste (39 bodov). Slušná "porcia"... si myslím. Tento rok sme teda nechali niečo aj pre našu konkurenciu :-)

Tím SAV Lamač - víťaz DAHL v sezóne 2014/2015:
O obhajobu titulu sa zaslúžili: Minárik, Hinšt – J. Alföldy ©, R. Alföldy (A), Biely, Bizoň, Bošňák, Jančovič, Juruška, Kotes, Mancál (A), Mikuš, Pšenko, Schuster, Sloboda, E. Slušný, Šurlan, T.Thron

Najdôležitejšou časťou sezóny - play-off sme následne prešli v najkratšom možnom termíne... Štyri zápasy a dve víťazstvá 2:0 v sériách semifinále s nováčikom súťaže HBK Avengers (9:2,15:5) a finále s AHK Pekníkova (2:1,8:5) nás priviedli až na samý vrchol DAHL. Po roku sme tak mohli nad hlavy opäť zodvihnúť pohár pre víťaza! Finálová séria priniesla rovnako ako vlani výborný hokejbal a oba tímy predviedli svoj najlepší hokejbal - v prvom zápase určite! Hoci druhý finálový zápas bol zo strany SAV Lamač, ako to len jemne povedať, menej vydarený (nebojím sa aj napísať, že to bol zrejme jeden z najslabších výkonov v celom ročníku...), doslova sme si v ňom ten titul vybojovali... Niekedy to však v športe tak chodí...a napokon, história sa nepýta, história si pamätá iba víťazov! Tohtoročným mužom play-off spomedzi SAVkárov bol podľa mňa gólman Miňo Minárik (a celkom zaslúžene...). V rozhodujúcich zápasoch o titul totiž často držal našu "klubovú zástavu" vysoko nad hlavami našich súperov... Zaiste bolo aj pre neho tohtoročné play-off veľkým zadosťučinením (keďže to minuloročné mu nevyšlo celkom podľa predstáv). O jeho pohode svedčí aj fakt, že tentokrát ako jediný zo SAVkárov získal ocenenie aj v play-off - bol najlepším gólmanom (najmenej inkasovaných gólov)!

Letné turnajové obdobie využila SAV Lamač na účasť na dvoch turnajoch - Hancop Cup, ktorý vyhrala a v Bošanoch (kde sa nám po minuloročnej vydarenej premiére zapáčilo) na Winners Bison cup, kde za veľmi kvalitnej a početnej účasti dokázala napokon získať bronzové medaily (...podrobný pokec si nájdete v sekcii ÚSPECHY - Napísali o nás - komentáre sezóna 2014-15...). A nasledoval zaslúžený oddych a príprava na ďalšiu sezónu.

No a potom sme sa konečne dočkali začiatku sezóny 2015/16, sezóny s číselným prívlastkom 31 v histórii klubu. Pred SAVkou stála nová výzva - pokúsiť sa opäť obhájiť titul v DAHL a zavŕšiť tak zlatý hattrick, čo sa v 10-ročnej histórii ligy podarilo zatiaľ iba jedinému tímu... Keďže káder ostal pohromade, vrátane všetkých veteránov, ktorí si asi povedali, že pokiaľ vládzu ráno vstať z postele, prečo by neprišli aj na ihrisko, predpoklad "zohranosti" tu teda iste bol... To, čo sa však akosi "v tichosti" za posledné sezóny prehliada je fakt, že páni veteráni sú každým rokom ešte "veteránskejší" a aj ostatní hráči sa síce pomaly, ale iste k veteránskej hranici 40+ blížia (...samozrejme česť výnimkám...že cuciaci :-) ). A tak sezóny niektorým hráčom v historickom prehľade úspešne pribúdajú spolu s povestnými "krížikmi na chrbte". To však neznamená, že by naši "starci na chmelu" boli iba do počtu, práve naopak...ako nám ukázali individuálne štatistiky súťaže. Až nastáva komická situácia vzbudzujúca zaujímavé otázky - je to kvalitou našich "starejších", alebo skôr "neschopnosťou" (či skôr nechuťou) toho množstva hráčov, ktorí každý rok v DAHL účinkujú? Nech si odpovie každý sám... my sa poďme venovať iba SAV Lamač a jej napokon opäť veľmi úspešnej hokejbalovej sezóne! Z pohľadu obmeny kádra museli činovníci klubu SAV Lamač vyriešiť pred novou sezónou otázku brankárskych postov - bolo potrebné k našej jednotke Miňovi Minárikovi doplniť gólmanov na posty číslo dva a tri. V osobe Štefana Kiripolského (Kiri k nám prišiel z konkurenčnej Empirie Petržalka) sme určite získali kvalitnú posilu pripravenú vždy zasiahnuť a ostával tak už iba gólman číslo 3. Keď sme spoluhráčom oznámili jeho meno, viacerí boli "šokovaní" (v dobrom zmysle slova) - podarilo sa totiž "zlanáriť" niekdajšiu brankársku jednotku SAV Lamač Alexa Ondrejku, ktorý síce zavesil výstroj na kliniec už pred štyrmi rokmi, no pravidelne sa zúčastňuje našich exhibícií a súhlasil, že ak bude treba, pomôže... Kto by si vtedy pomyslel, že čoskoro "bude treba" a tak si odkrúti veľmi skoro svoju obnovenú premiéru. Nastalo to počas sezóny dvakrát a aj on sa napokon pričinil o cenu, ktorú naši gólmani na konci sezóny získali. Priebeh súťaže bol však tak trochu zvláštny - od jej začiatku sa SAVka potýkala s pomerne veľkou neúčasťou viacerých hráčov. Nebolo výnimkou, že zápasy odohrali v šiestich-siedmych hráčoch, čo stálo tím veľké množstvo síl. Zvykli sme si však na to a práve tieto zápasy "utužovali" kolektív. Veď v kompletnom zložení nastúpili SAVkári vari iba v jednom zápase - v tom druhom finálovom... Nie dobrá vizitka obhajcu titulu, no čo už. Výsledky tak boli v niektorých prípadoch uspokojivejšie ako predvedená hra, čo by sme však chceli za daného stavu... Na konci základnej časti sme mohli úsmevne skonštatovať, že najväčšiu porciu zápasov z tímu si odkrútili práve dvaja veteráni - Robo Alföldy (19) a Juraj Biely (18). Pozor, to číslo v zátvorke nie je vek, ale počet odohraných zápasov z celkovo 20-tich, ktoré každý tím v základnej časti absolvoval :o) ... SAV Lamač v priebehu základnej časti našla veľmi zdatného súpera - Demons Bratislava mali naozaj veľmi dobrú sezónu, kvalitný káder a zaslúžene v nej triumfovali o jeden bod pred obhajcom titulu. Predvádzali výborný hokejbal, rýchly a silový a vzájomné zápasy boli veľmi zaujímavé. Zdarne im sekundovala tento rok aj Empiria Petržalka, ktorá skončila tretia a do play-off vstupovala z doteraz najvýhodnejšej pozície. O vyrovnanosti súťaže svedčí aj fakt, že až v poslednom kole sa rozhodlo o zložení dvojíc pre play-off... Konečné poradie znamenalo, že SAVka po prvýkrát počas svojho trojročného účinkovania v DAHL nevyhrala aj základnú časť. Bolo to predzvesťou zaujímavého play-off.

No a práve najdôležitejšia časť celej sezóny napokon priniesla SAV Lamač tretí titul v rade. Vraví sa, že obhájiť je ťažšie ako získať, obhájiť aj druhýkrát je potom "mega ťažké"...verte mi, bolo to naozaj tak. Práve v play-off sme si vlastne vo všetkých štyroch zápasoch siahli až na dno svojich síl. Už len ten fakt, že SAVka vyhrala obe série 2:0 na zápasy (semifinále s Empiriou 6:3 a 6:4 a finále s Demons 9:1 a 4:3pp) vzbudzuje mierne povedané údiv. Pravdou totiž je, že minimálne v dvoch z týchto zápasov sme určite lepším tímom neboli... V druhom finálovom zápase sa na SAVku pani Šťastena usmievala veru doširoka... Nuž ale, taký býva šport - nie vždy vyhráva ten lepší, niekedy to napokon "vypáli" pre toho šťastnejšieho. SAV Lamač to 15.5.2016 v predĺžení finálového zápasu č.2 po góle Jurka Jurušku dokázala a tak zavŕšila zlatý hattrick! Všetky zápasy play-off mali svoju veľkú kvalitu, boli zaujímavé pre divákov a v konečnom účtovaní priaznivejšie pre obhajcu titulu. Súperi mohli v niektorých prípadoch soptiť od zlosti a preklínať spravodlivosť, pre úspech totiž spravili naozaj všetko, no víťaz môže byť iba jeden...a tým bola v sezóne 2015/16 SAV Lamač! Veď napokon, viete koľkokrát počas svojej histórie bola v takej situácii aj SAVka? Pamätníci vedia presne o čom hovorím... Nuž, napokon všetko dobre dopadlo. Vedeli sme pred začiatkom sezóny, že získať titul aj po tretíkrát bude ťažké, ale že to bude až také náročné sme netušili. Preto musím napísať: ..."Páni, klobúk dolu pred nami, pred naším TÍMOM!!..." Stalo sa zvykom, že po každom play-off určím muža play-off. Aj keď každý jeden zápas mal svojich hrdinov, vybrať niekoho je ťažké. Preto to tentokrát nebude jednotlivec - podľa mňa to bol tento rok práve ten náš povestný TÍM! Vďaka veľkému "srdiečku" sme zvládli všetkých súperov a azda aj z tohto pohľadu je ten titul na tej správnej striedačke... veď nech tam "sedí" aspoň ten Pohár, keď už počas sezóny "zívala prázdnotou"... ... Napokon, veď počas celej súťaže prehrala SAV Lamač iba 2 zápasy.

Tím SAV Lamač - víťaz DAHL v sezóne 2015/2016:
O zavŕšenie zlatého hattricku sa zaslúžili: Minárik, Kiripolský, Ondrejka – J. Alföldy (C), R. Alföldy (A), Biely, Bizoň, Bošňák, Jančovič, Juruška, Kotes, Mancál (A), Mikuš, Pšenko, Schuster, Sloboda, E. Slušný, Šurlan, T.Thron

Tradične na záver zmienka o individuálnych oceneniach. Získali niečo SAVkári tento rok? Že či... keď minulý ročník "nechali" viacero cien súperom (s výnimkou tradičného "zberateľa" Alfiho ml.), tak v tejto sezóne naplnili do bodky heslo "víťaz berie všetko"! Všetkých 8 (!) individuálnych ocenení si totiž vezieme do Lamača... Keď som už spomenul "zberateľa" trofejí, stálica tímu a kapitán Juraj Alföldy tento rok viacero zápasov nedobrovoľne vynechal a tak dával šancu ostatným hráčom DAHL "niečo ukoristiť" v základnej časti aj play-off. Čuduj sa svete, napriek tomu získal opäť ceny pre najproduktívnejšieho hráča (55 bodov-32+23) a najlepšieho strelca (32 gólov)základnej časti ! Je pravdou, že tento rok nie s tak výrazným náskokom, no vzhľadom na okolnosti opäť jednoznačne potvrdil svoju nespornú kvalitu a výnimočnosť. Pre súperov tak nechal iba cenu pre najlepšieho nahrávača. Napadlo by vás všeličo, no to, že toto ocenenie napokon získa jeho starší brat a zrejme najstarší hráč celej súťaže 46-ročný Róbert Alföldy (24 nahrávok) nečakal vôbec nikto...a keď myslím nikto, tak myslím ani on sám :-). Veď individuálne ocenenie získal tento "lamačský Matuzalem" naposledy niekedy v časoch veľkej SAVky ešte vo veku "cuciaka". Cenu pre najlepšieho brankára (najmenej inkasovaných gólov v súťaži) v základnej časti získala trojica našich brankárov (Minárik, Kiripolský, Ondrejka) na čele so spoľahlivým Romanom (Miňom) Minárikom, ktorý bol vo viacerých zápasoch "mužom na správnom mieste" a podržal tím vo vypätých chvíľach. V Kanadskom bodovaní celej súťaže mala SAV Lamač v prvej desiatke okrem svojho lídra Juraja Alföldyho ešte aj veterána Roba Alföldyho (4.miesto - 42bodov), Robča Bošňáka (5.miesto-38bodov, bol druhý medzi strelcami s 27 gólmi) a Jurka Jurušku (10.miesto - 31bodov). Výborná bilancia! No a keďže SAV Lamač brala všetky ocenenia, tak je jasné, že aj štatistiky play-off ovládli práve chalanii z Lamača - Juraj Alföldy bol najproduktívnejší hráč play-off (11 bodov-6+5) a aj najlepší strelec (6 gólov), najlepším nahrávačom boli spoločne spoluhráči Robo Alföldy a Robo Sloboda (Slobi) so 6.nahrávkami). No a cenu pre najlepšieho gólmana získal Miňo Minárik. Absolútnu dominanciu v individuálnych súťažiach dokazuje aj prvá desiatka kanadského bodovania play-off kde sa okrem víťaza Juraja Alföldyho umiestnili až piati SAVkári - Robo Alföldy spolu s Robom Slobodom (2.miesto - 7bodov), Jurko Juruška (4.miesto - 6bodov), Miro Mancál (5.miesto - 5bodov) a Mišo Pšenko (8.miesto - 3body)... Tak to vidíte sami, vážení priatelia. Ďalšia úspešná SAVkárska sezóna je za nami. Mimochodom, SAV Lamač získala niektorú z medailí už po 7.krát za sebou. Už teraz sa tešme na tú nasledujúcu... Bude opäť taká úspešná? Nechajme sa prekvapiť.

Pred štartom nového ročníka sa však SAVka tradične zapojila do hokejbalového turnajového leta. Tak ako aj v predchádzajúcom roku si chalani vyplnili čakanie na novú sezónu účasťou na dvoch tradičných turnajoch - Winers cupe v Bošanoch a Hancop cupe v Bratislave. Azda už ani nikoho neprekvapí, že na oboch uspeli - v Bošanoch to bola takmer dokonalá "spanilá" jazda, ktorú ukončili až vo finále "nadupaní" No Name Nitra, no celkovo 2.miesto bolo naozaj výborným výsledkom! Pomaly, ale iste, môžeme tento turnaj zaradiť na vrchné poschodia obľúbenosti v SAV Lamač :-)... tretia účasť - druhá medaila! Pred ostrým štartom sezóny sme si ešte odskočili pre pohár pre víťaza na Dolné Hony - domácim matadorom sme prvenstvo opäť vyfúkli pred nosom a obhájili sme minuloročný triumf. Neviem, neviem, či dostaneme pozvanie aj o rok - domácemu Hancopu už tak trochu "lezieme na nervy", tak uvidíme, čo na nás o rok vymyslia.

Život je zmena...

Presne tak, život prináša zmeny, no tie so sebou prinášajú aj nové možnosti a výzvy. Sezóna 2016/2017 pre SAV Lamač takou bola. Po troch rokoch a troch tituloch v regionálnej DAHL prišiel čas zamyslieť sa... Zamyslieť sa a rozhodnúť, čo bude ďalej, kam by sme sa mohli posunúť. Keďže viacero tímov po skončení ročníka avizovalo zmenu súťaže, pochopili sme, že naša budúcnosť (teda aspoň tá najbližšia) musí byť spojená s inou súťažou. Klubová rada tak začala už počas leta sondovať nové možnosti. Napokon sme sa rozhodli... riešenie totiž ponúkla nová, obrodená Bratislavská hokejbalová liga (BHBL), ktorú sa rozhodla od novej sezóny zastrešiť a organizovať Národná hokejbalová organizácia (NHbO) v klasickom formáte 3+1. Stará liga, z ktorej SAV Lamač odišla po dlhoročných neblahých skúsenostiach v roku 2013, totiž pod niekdajším (ne)vedením skončila a tak sa razom objavila niekdajšia dlhoročná výzva mnohých generácii hokejbalistov v dresoch SAV Lamač - pokúsiť sa konečne vyhrať ligu v tradičnom hokejbalovom formáte 3+1! Už to, že sa do novej BHBL prihlásilo pôvodne 12 bratislavských tímov dávalo tušiť, že by to mohlo byť veľmi zaujímavé. Čo nás čaká sme na začiatku poriadne nevedeli... vlastne niečo áno - čakali nás niekdajší starý-známi súperi, ďalšie lamačské derby, malé bránky (to bude zaujímavé, keďže v mnohých zápasoch sme sa akosi nevedeli trafiť ani do tých veľkých...), oveľa rýchlejší hokejbal (ako dobre pri klubovom vekovom priemere...), návrat na naše domáce ihrisko v Lamači (veľké pozitívum...), no a napokon aj oranžová loptička - a to bola oproti pôvodnej lige asi jediná podstatná zmena. Ako to však bude priebiehať zo športovej stránky, to mohol predpovedať málokto... a že to napokon na konci play-off skončí tak ako to skončilo, nepredpokladal azda nikto... alebo niekto vari áno? Darmo, hlavný hrdina jedného dnes už kultového oscarového trháku to vystihol presne: ..."život je ako bonboniéra, nikdy nevieš, čo práve ochutnáš"... A SAVka si to veru poriadne vychutnala - SAV Lamač je totiž novým majstrom obnovenej BHBL pre rok 2017!! Úžasné, skvelé, neuveriteľné.  Dnešná generácia "lamačských junákov" dokázala naplniť sen niekoľkých skvelých generácií hokejbalistov, ktorí za tých viac ako 30 rokov obliekali SAVkársky dres. Nuž ale vezmime to pekne po poriadku...

Káder mužstva prešiel pred sezónou určitými zmenami - odišlo duo brankárov Kiripolský, Ondrejka a obranca Jančovič a do tímu pribudol jeden staronový člen... Po x-rokoch sa k aktívnemu hokejbalu vrátil Martin Bičkay (Bičko), obranca s povesťou hráča, ktorý sa azda ako jediný na svete dokáže sfaulovať sám (:o)). V posledných sezónach plnil rolu najvernejšieho fanúšika a dvorného reportérika (v lete si aj pravidelne zahral na niektorých turnajoch) a tak niet divu, že ho čoraz viac "svrbeli dlane". Iné pohyby v kádri teda nenastali a základná časť mohla začať... Od začiatku sezóny SAVkári potvrdzovali, že ani opätovný (a iste nie jednoduchý) prechod na systém 3+1 im neubral nič z ich hokejbalového umenia a ani chuti do hry. Súperov porážali ako na bežiacom páse - v prvých štyroch zápasoch sezóny nadelili súperom vždy po 11 gólov - a počas jesene našli iba jedného premožiteľa - večného rivala Hancop. Bolo teda pochopiteľné, že po jeseni sa SAV Lamač usadila na čele tabuľky. Spanilá jazda pokračovala aj na jar - prišla zasa iba jedna prehra (s rovnakým súperom ako na jeseň) a po skončení základnej časti vstupovali hokejbalisti SAV Lamač do rozhodujúceho play-off z najvýhodnejšej pozície! O dominancii SAVky svedčí aj pohľad na individuálne štatistiky po základnej časti. Lamačské bodonosné stálice - Juraj Alföldy a Robo Sloboda si podelili všetky ceny - Slobi bol najlepším strelcom s úctyhodnými 61 gólmi, Alfi bol najlepším nahrávačom s 43 nahrávkami, no a aby toho nebolo dosť, obaja sa usadili aj na prvých dvoch priečkach v produktivite súťaže - Slobi 97 bodov (61+36) a Alfi 85 bodov (42+43). Tu vari už niet čo dodať...

Tím SAV Lamač - víťaz BHBL v sezóne 2016/2017:
O titul majstra Bratislavy sa zaslúžili: Minárik – J. Alföldy (C), R. Alföldy (A), Biely, Bičkay, Bizoň, Bošňák, Juruška, Kotes, Mancál (A), Mikuš, Pšenko, Schuster, Sloboda, E. Slušný, Šurlan, T.Thron

No a prišla najdôležitejšia časť sezóny - rozhodujúce play-off o titul. Po nie veľmi presvedčivom výkone v úvodnom štvrťfinále s tímom Karlova Ves Knights sa však valec s menom SAV Lamač naplno rozbehol. Najkratším možným spôsobom sa SAVkári dostali až do vytúženého finále. Štvrťfinálovú sériu vyhrali 2:0 na zápasy (6:3,8:5) a v semifinále to už bola jednoznačná záležitosť, keď po výsledkoch 14:2 a 8:2 odstavili z cesty HBK Nivy. Situácia v ostatných sériách sa vyvinula tak, že do finále sa napokon dostali dva najúspešnejšie tímy po základnej časti - SAV Lamač a Hancop D.Hony. Pre Lamačanov azda najťažší súper - dlhoročný rival, s ktorým má SAVka negatívnu historickú vzájomnú bilanciu a naviac, pripravil jej jediné dve prehry v súťaži... O titule sa rozhodovalo napokon až v treťom zápase, všetky však znesú tie najprísnejšie hokejbalové kritériá. Hral sa vynikajúci hokejbal s množstvom dramatických situácií, prekrásnych akcií, neuveriteľných momentov, no predovšetkým pekných gólov a priam hororových zvratov. Jedným slovom, úchvatné. Myslím, že za takúto finálovú sériu by sa nehanbila ani extraliga. K veľkej radosti Lamačanov sa to všetko skončilo tak, ako malo - SAV Lamač získala po výsledkoch 4:2, 3:6 a 6:4 titul majstra BHBL v klasickom hokejbale 3+1! Paráda, opäť sme to raz dokázali dotiahnuť až do víťazného konca. Opäť sa raz ukázala neuveriteľná sila TÍMU, v ktorom v tých najvypätejších situáciách dokážu hráči bojovať jeden za druhého! Všetkým, ktorí v tejto sezóne nastúpili čo i len na pár duelov patrí tento veľký úspech... Jeho výnimočnosť si zrejme uvedomíme až s odstupom času, no už teraz je jasné, že tento úspech sa zaradí medzi tie najvýznamnejšie okamihy SAVkárskej histórie! Koľko generácií výborných hokejbalistov naň márne čakalo... Chlapi, veď vy všetci ste prepísali históriu hokejbalového tímu SAV Lamač! Úžasné. Som nesmierne vďačný za to, že na sklonku svojej naozaj bohatej (a poriadne bradatej :-)) hokejbalovej kariéry (a azda aj celkom úspešnej) som mohol byť pri tom... O tom, že titul je naozaj v správnych rukách svedčí iste aj ten fakt, že aj individuálne štatistiky play-off ovládli SAVkári. Veď posúďte sami - najlepší strelec Juraj Alföldy (20 gólov), najlepší nahrávač Robo Sloboda (13 nahrávok), najproduktívnejší hráči v play-off opäť duo Alfi 28 bodov(20+8) a Slobi 24 bodov(11+13) a v prvej desiatke kanadského bodovania aj ďalší traja SAVkári - 7.miesto Ceco Mancál 8 bodov(3+5), 8.miesto Jurko Juruška 7 bodov(3+4) a 10.miesto Filip Schuster 6 bodov(5+1). Nuž, možno sme dosiahli všetko, čo sa dalo... ktovie, možno sa tieto chvíle už opakovať nebudú a preto si ich treba zaslúžene vychutnať! Spomínate si na začiatok tohto článku? Veru tak, túto sezónu sme z tej bonboniery ochutnali tie najsladšie kúsky. Milí moji Majstri Bratislavy, myslím si, že viac sa napísať ani nedá... všetko ostatné, čo by totiž teraz nasledovalo by bolo úplne zbytočné...

V letnom období zakončili sezónu SAV-kári (alebo ak chcete začali už prípravu na tú novú) na tradičnom Bison Winners Cupe v Bošanoch a vrátili sa opäť s medailou - tentokrát mala bronzový lesk. No a potom už nastalo čakanie na sezónu, ktorá vďaka titulu dostane prívlastok "obhajovacia"!

A padla "kosa na kameň"!! Sezónu 2017/18 si Lamačania za klobúk isto nedajú... 33.klubová sezóna v rade bez prerušenia(!) bude už navždy spojená s konečným 6.miestom v BHBL. Netradične začnem v hodnotení od konca - a to od nevydareného vystúpenia v play-off, ktoré nebolo hodné majstra Bratislavy. Sezóna, do ktorej sme vstupovali ako obhajcovia titulu totiž dopadla azda ešte horšie ako sme si vôbec boli ochotní pripustiť. Mužstvo si totiž nechalo najhoršie výkony práve na rozhodujúcu časť celej súťaže a to muselo, celkom logicky, vyústiť do vypadnutia už vo štvrťfinále s tradičným rivalom AHK Pekníkova po výsledkoch 1:4 a 3:9! Naplnilo sa povestné "po hodoch býva bolenie brucha". To, že sme prehrali sa akceptovať dá, no spôsob ako k tomu prišlo sotva... Nuž čo, aj taký je športový a hokejbalový život. Jednoducho musíme akceptovať, že tento rok bolo veľa našich súperov jednoducho lepších. Ako k tomu však prišlo? Pozrime sa podrobnejšie na priebeh celej sezóny. Spätný pohľad na nevydarenú sezónu - v ktorej sme, mimochodom, napokon výsledným 6.miestom "vyrobili" najhoršie klubové umiestnenie za posledných 10 rokov - ukazuje, že to vlastne ťažko mohlo dopadnúť inak. Pred sezónou odišlo z majstrovského kolektívu viacero výborných hokejbalistov (Sloboda, Juruška, Mikus, Bošňák) a mužstvo sa podarilo doplniť v predsezónnom období iba jedným novým hráčom-prišiel Andrej Bobek (alias Bobor), ktorý do tímu ihneď zapadol, no a už v priebehu sezóny aj veľká posila do ofenzívy, ťažkými extraligovými bojmi zocelený, Braňo Thron (alias Riko). Čo však z toho, keď v rozhodujúcom play-off nemohol pomôcť ani v jednom zápase. SAVku proste dobehla minulosť. To, z čoho sme viac rokov ťažili (minimálna zmena kádra a tým väčšia zohratosť tímu) sa ukázalo po odchode ťahúňov tímu ako obrovský problém. Zrazu sme zistili, že chýba stredná generácia hráčov, ktorá by ich vhodne nahradila. Kostra tímu akosi zostarla za tie roky a ukázalo sa, že nájsť adekvátnu náhradu je čoraz ťažšie. A to sme na to upozorňovali niekoľko rokov. Jednoducho chýba stredná generácia hráčov. Už prvá polovica súťaže ukázala, že nebude všetko OK - na konte sme mali viac prehier ako za posledné celé dva ročníky! Hoci to v tej chvíli ešte stačilo v tabuľke na 3.miesto, bolo to predzvesťou ešte horšej jari, po ktorej sme klesli ešte o jeden stupienok nižšie. Čo bolo však najhoršie, herný prejav tomu jasne nasvedčoval - trápili sme sa neuveriteľne strelecky vo viacerých zápasoch, prehrávali sme so súpermi, ktorých sme donedávna hravo porážali, no a keď v tej najnevhodnejšej časti súťaže prišlo nepríjemné zranenie najlepšieho hráča tímu (Alfi ml.) a výpadky ďalších, nomohlo to ani inak dopadnúť! Vo viacerých zápasoch nefungoval ani ten povestný SAVkársky tím a tak to celé "vypálilo" tak, ako som spomínal v úvode. Nuž čo, je to realita a my či chceme, či nie, musíme rešpektovať konečný výsledok tejto nevydarenej sezóny. Treba sa z toho poučiť a v lete popracovať tak na nových posilách do tímu ako aj na vlastných zručnostiach každého jedného borca, ktorý bude aj v sezóne nasledujúcej hájiť farby SAV Lamač!

No a samozrejme, aby som nezabudol, treba spomenúť aj nejaké individuálne ocenenia. Napriek tomu, že sezóna sa podľa predstáv nevyvýjala a napokon ani nedopadla a zdalo by sa, že aj na tomto "poli" ustúpila SAVka z tradičných pozícií, našiel sa v mužstve svetlý zjav v podobe kapitána tímu Juraja Alföldyho (Alfi ml.), ktorý sa opäť dokázal prepracovať na najvyššie poschodia individuálnych súťaží... V kanadskom bodovaní súťaže (60 bodov) a medzi strelcami (38 gólov) skončil pred ním iba jeden hráč - Robo Sloboda (...áno, to je ten "náš" Slobi...) - takže bol 2x na 2.mieste a v nahrávkach (22 prihrávok) dvaja - bolo z toho napokon celkovo 3.miesto. A to celý záver základnej časti nehral kvôli nepríjemnému zraneniu! Z pohľadu celej súťaže stojí azda ešte za zmienku 22 gólový "príspevok" najstaršieho člena tímu Alfiho st., ktorému tento počin stačil na 5.miesto spomedzi strelcov a 32 bodov zase na 10.priečku v kanadskom bodovaní celej súťaže. Na tom by nebolo, za normálnych okolností, nič zvláštne, no ak si uvedomíme, že tomuto klubovému "talizmanu" pribudne na chrbát čo nevidieť povestný piaty krížik... Ako sa vyjadril v posezónnom hodnotení kapitán tímu, prekvapil tým všetkých a najviac vari seba samého :-).

Organizátor súťaže v posezónnom hodnotení označil SAVku a jej konečné umiestnenie za najväčšie sklamanie tohto ročníka. Veru, aj v klube si uvedomujeme, že máme čo naprávať a že leto bude v Lamači poriadne horúce (ako keby nestačili tie neznesiteľné horúčavy vonku...). No ako sa vyjadril kapitán tímu, všetci budeme pracovať na tom, aby sme SAV Lamač vrátili na pozície, kam patrila v posledných rokoch. Nuž, držím nám všetky prsty aby sa to v nasledujúcej sezóne podarilo!

Práve skončená sezóna 2018/2019 bola žiaľ ešte horšia ako tá predchádzajúca! Niesla sa v znamení "sedmičiek" - 7.miesto po základnej časti, 7.miesto napokon aj celkovo a do tretice 7.priečka na tradičnom turnaji Winners Bison cup v Bošanoch... Mrzí ma, že sme sľúbené po predchádzajúcej sezóne nedokázali naplniť. Výsledkový prepad sa teda nezastavil a to znamená, že práve toto umiestnenie sa stalo tým najhorším za posledných niekoľko rokov. Príčin tohto poklesu výkonnosti bolo niekoľko, no tým najdôležitejším bola dlhodobá absencia lídra a kapitána tímu Alfiho ml. Pohroma SAVky sa začala hneď v úvodnom zápase sezóny u obhajcu titulu na Hancope...V tomto zápase sa Lamačanom dlhodobo zranili hneď dvaja hráči - Alfi ml. (koleno) a nová letná posila Karol Ružička alias Karči (zlomená noha). Karči vypadol na celú jesennú časť a učasť Alfiho bola iba sporadická a najmä nie v 100% kondícii. Akoby to bola predzvesť celej nevydarenej sezóny - akosi sme sa nevedeli dostať do správneho tempa a pohody. Lepšie výsledky striedali iba priemerné, nedokázali sme vyhrať dva zápasy po sebe, no čo bolo najhoršie, hra nemala vôbec žiadnu "šťavu". Pribúdali prehry a dokonca aj "na nulu" a na to sme veru v SAVke neboli za posledné roky vôbec zvyknutý. Museli sme, v tomto smere, dokonca prepisovať klubové rekordy (bohužiaľ tie negatívne). Je zbytočné teraz rozoberať dopodrobna prečo tomu tak bolo... základným problémom totiž bol najmä prístup k niektorým zápasom. Áno, treba jedným dychom dodať, že vo viacerých zápasoch to bolo aj o (ne)šťastí pri zakončení, no aj tomu treba ísť svojou snahou naproti. Akosi často zlyhával ten povestný tímový duch a napriek snahe sa viacero zápasov skončilo tak, ako si nikto neželal. Darmo, káder nám starne a nové nádeje sú v nedohľadne... teda aby som bol presný, už ich vidíme, no počkať si na ne budeme musieť asi tak ešte 5-6 rokov. Že neviete o čom hovorím? Nuž v SAV Lamač sa po dlhých predlhých rokoch obnovil žiacky hokejbalový tím a hneď v celoslovenskej extralige U12. No o tom troška neskôr.... Späť k seniorom, v lete sa káder posilnil o troch nových a jedného staronového hráča - s bývalého mužstva Greenhorns prišli Martin Vašíček (alias Vašo) a už zmieňovaný Karči Ružička, posilnili sme sa výrazne na brankárskom poste gólmanom Tomášom Bziňákom (alias Tomi), ktorý má bohaté extraligové skúsenosti no a tým staronovým prírastkom bol Peter Švarc (alias Petko), ktorý hrával naposledy súťažne ešte za čias niekdajšej starej SAVky. Posily sa zapracovali síce bez problémov, no ani to nestačilo na zlepšenie minuloročného prepadáku. Paradoxne, najlepší hokejbal predviedla SAVka v play-off, v súbojoch s obhajcom titulu Hancop Dol.Hony, ktorý bol absolútnym favoritom a všetci predpokladali jeho jednoznačný prienik do semifinále. Opak bol však pravdou, narobili sme mu problémov až-až a po tuhom boji napokon v sérii síce prehrali 1:2 na zápasy, ale herne sme tentokrát nesklamali. Možno, keby sa troška toho povestného šťastíčka v rozhodujúcich fázach vyrovnaných zápasov priklonilo na našu stranu...Mimochodom, Hancop to potom dotiahol až k úspešnej obhajobe.

Ani individuálne výkony neboli v konečnom ligovom hodnotení ničím výnimočným - aj v tejto "disciplíne" nastal ústup z popredných priečok. V mužstve sa počas sezóny nenašiel žiaden výrazný "bodonosný"líder a tak neostávalo iné, ako rozložiť "povinnosť" bodovať na viacerých členov tímu. Najlepšie spomedzi SAVkárov bol na tom Miro Mancál (Ceco) - 5.miesto medzi najlepšími strelcami s 24 gólmi, v kanadskom bodovaní skončil s 32 bodmi tesne za najlepšou desiatkou. Za zmienku potom už stojí azda iba delené 9.miesto klubového "matuzalema" Roba Alföldyho (Kadlec) medzi nahrávačmi so 17.asistenciami...

Tím SAV Lamač v sezóne 2018/2019:
Bziňák, Minárik – J. Alföldy (C), R. Alföldy (A), Biely, Bičkay, Bobek, Kotes, Mancál (A), Pardel, Pšenko, Ružička, Schuster, Šurlan, Švarc, T.Thron, Vašíček

No aby sme ale nekončili priveľmi pesimisticky, poďme teraz na to pozitívne. Tým bolo určite účinkovanie našich najmenších hokejbalistov, žiakov kategórie U12, ktorí vybojovali pre SAV Lamač konečné 5.miesto v celoslovenskej hokejbalovej extralige (SHbE U12)! Každý, kto sa o hokejbal v Lamači aspoň trošku zaujíma vie, že žiacky hokejbal skončil v klube v roku 1991... Áno, vidíte dobre, po takmer neuveriteľných 27.rokoch sa opäť objavila lamačská SAVka na extraligovej mládežníckej scéne. Liga sa hrala turnajovým spôsobom (6 turnajov) po celom Slovensku a každý tím odohral celkovo 18 zápasov. Po troch rokoch projektu s najmenšími hokejbalistami sa činovníci klubu rozhodli prihlásiť žiacky tím do organizovanej súťaže. Hoci väčšina hráčov bola vo veku 10 -11 rokov, hrali v kategórii so staršími a oveľa skúsenejšími chalanmi a dievčatami, ktorí prešli kategóriami od U8 a U10, no napriek tomu sa nestratili, práve naopak, SAVka bola oživením súťaže s desiatimi mužstvami a ako nováčik vo viacerých zápasoch potrápila najväčších favoritov súťaže. Keď uvážime, že takmer všetci hrali o "seriózne body" po prvýkrát v kariére, je celkové umiestnenie o to cennejšie. Titul v tejto kategórii si napokon vybojovali žiaci Komety Vrútky. V klube všetci dúfame, že na tieto výkony nadviažu naši najmenší aj v nasledujúcom ročníku súťaže. Veď, napokon uznajte sami, niekde si tých nasledovníkov vychovať musíme :)

Tím SAV Lamač U12 v sezóne 2018/2019

Sezóna 2019/2020 sa zapísala do histórie nášho klubu striebornými písmenami. Po nepresvedčivých dvoch predchádzajúcich sezónach si oba naše hokejbalové tímy zavesili na krk strieborné medaily. V prípade žiakov sa to na základe predvedených výkonov počas celej sezóny v SHbE U12 tak trochu aj očakávalo, no v prípade seniorov prekvapujúco (treba však dodoať, že absolútne zaslúžene). Naša omladina v kategórii U12 predvádzala od prvého turnaja okulahodiaci hokejbal, kombinačný a tvorivý (napokon, tak to má SAVka vo svojej DNA, že áno...) a zdolával jedného súpera za druhým. Chlapci si išli od začiatku súťaže poctivo pre naplnenie svojho sna, ktorým by bol vytúžený titul majstra Slovenska. Žiaľ, napokon to nevyšlo - na finálovom turnaji prehrali práve ten najdôležitejší zápas, finálový. Prehra 2:3 s rovesníkmi z tímu Medokýš Martin mrzela dvojnásobne, pretože bola jedinou prehrou v celej dlhej súťaži! Strieborné medaily však boli rovnakou odmenou za predvádzané výkony-chalani isto vtedy netušili, že dosiahli najväčší SAVkársky žiacky úspech v klubovej histórii. Hlavy hore borci, to zlato raz bude isto naše! 

 Tím SAV Lamač U12 - vicemajstri Slovenska v sezóne 2019/2020

To naši seniori to mali v úvode sezóny trošku inak. Výkony boli ako na hojdačke - raz tak, raz onak, no výsledkovo sa držali v strede tabuľky. Po jesennej časti súťaže patrila seniorom 5.priečka, čo bolo v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma sezóny uspokojivé. V úvodnom zápase jarnej časti však prišiel doslova šok - 0:12 s Vrakuňou! Bola to najvyššia domáca prehra bez streleného gólu v histórii klubu. Kto by si bol vtedy pomyslel, že o pol roka zdvihnú SAVkári nad hlavu pohár za 2.miesto? Nikto. V nasledujúcich zápasoch si však borci z Lamača vstúpili do svedomia a "vyšplhali sa" až na 4.miesto v tabuľke. Síce boli pred nimi viaceré náročné zápasy, no verili, že to najhoršie je za nimi. No a potom prišiel šok v podobe koronavírusu. V celej krajine sa zastavil život, logicky aj ten športový a nikto nevedel, čo bude s ligou ďalej. Tá napokon o pár mesiacov pokračovala v skrátenom formáte priamo mierne upraveným play-off, do ktorého SAVka vstupovala z 5.miesta. Po dlhšej športovej odmlke nemohol nikto predpovedať ako to bude celé vyzerať, no ak by niekto Lamačanom povedal, že prvý zápas prehrajú až vo finálovej sérii, asi by si "ťukali na čelo". SAVkári však vychytili neskutočnú formu a začali predvádzať výborné, kolektívne výkony, ktorými prekvapovali nielen seba, ale aj súperov. Cez osemfinále, štvrťfinále a aj semifinále prešli po výsledkoch 2:0 na zápasy až do finále. Tam však už boli nad ich sily borci z Ziegelfeldu, ktorí zaslúžene vyhrali 2:0 v sérii a tešili sa z prvého titulu. Podrobnejšie komentáre k jednotlivým zápasom si môžete prečítať na inom mieste tejto stránky (sekcia Úspechy-komentáre k zápasom 2019-20). Verte, že je o čom čítať! O veľkej pohode hráčov SAV Lamač v play-off svedčí aj fakt, že sa v ňom aj bodovo presadili viacerí hráči - J.Alföldy bol najlepším strelcom a najproduktívnejším hráčom, no a spoločne so spoluhráčmi P.Švarcom a F.Schusterom boli druhí v prihrávkach.  Suma-sumárum, táto veľmi zvláštna sezóna bude mať v histórii SAV Lamač prívlastok nie len "koronavírusová" ale aj STRIEBORNÁ! 

Tím SAV Lamač - vicemajstri BHBL v sezóne 2019/2020:
Bziňák, Minárik – J. Alföldy (C), R. Alföldy (A), Biely, Fischer, Juruška, Kotes, Mancál (A), Pšenko, Ružička, Sedláček, Schuster, Šurlan, Švarc, T.Thron, Vašíček, Záhradný

Sezóna 2020/21 bola nemenej zaujímavá ako tá predchádzajúca. Hokejbalové súťaže, rovnako ako aj ďalšie na Slovensku, sa v septembri síce rozbehli, no v priebehu jesene sa opäť uzavreli. Keďže vládne autority postavili všetok amatérsky šport kvôli pandémii na vedľajšiu kolaj, pokračovanie hokejbalových súťaží bolo v nedohľadne. Presne tak ako tomu bolo v roku minulom, najviac na túto skutočnosť doplácali najmä mládežnícke kategórie. Najmladší SAVkári sľubne svoju súťaž v kategórii U14 rozbehli, no napokon bola celá SHBE mládeže zrušená. Nedalo sa nič robiť. Aj dospeláci museli čakať na rozbeh súťaží až do neskorej jari, no napokon to dopadlo nadmieru úspešne. Vzhľadom na vyššie spomínané skutočnosti to bola na hokejbalové zvyklosti sezóna atypická. Ešte nikdy v celej histórii klubu sa totiž nemuseli hráči pripravovať na rozhodujúce boje v play-off počas leta. Základná časť musela byť pre krátkosť času upravená a dohrávala sa iba v skrátenom  jednokolovom formáte. Súboje o majstra BHBL následne začínali až v septembri, čiže až po letnej pauze. Mimochodom, leto bolo v znamení rošád v kádri. Po striebornej sezóne ukončili pôsobenie v tíme hneď štyria hráči. Medzi nimi aj dve z lamačských hokejbalových opôr zadných a najzadnejších radov Milan Šurlan a Michal Pšenko. Milis začínal ako gólman a neskôr s pribúdajúcimi rokmi sa presunul do obranných radov, Svojim pôsobením v SAV Lamač sa tak nezmazateľne zapísal do bohatej histórie nášho klubu. Tak Mlisko, nech ti zdravie slúži a tešíme sa na teba pri ďalších zápasoch Lamačanov - aj keď teraz už iba na tej druhej strane mantinelu. Peňo bol dlhé roky pokračovateľom vychýrenej SAVkárskej brankárskej školy a neskôr presedlal do poľa. Na rozdiel od Milisa však preháňal súperových obrancov ako rýchlonohý útočník. Ako sa však neskôr ukázalo, Peňa asi doma veľmi "svrbeli" ruky, pretože si vlastne dal iba ročnú pauzu. Káder sa naopak doplnil o trojicu šikovných a najmä skúsených borcov-prišli obranca Martin Špoták (alias Špoty) a dvaja útočníci Dávid Štefan (alias Pišta) a Stano Šenšel (alias Stanly). Ako sa napokon ukázalo, tento hybridný formát súťaže SAVkárom náramne vyšiel. Po dlhej pauze (trvala viac ako 7 mesiacov) ukončili základnú časť na 2.mieste a v lete sa poctivo a "tvrdo" pripravili na rozhodujúce play-off o majstra. Vo vyvrcholení sezóny vychytili Lamačania neuveriteľnú formu a play-off prechádzali bez prehry až do finále. Postupne vyradili tímy Black Diamonds, HBK Vrakuňa a vo finále narazili na už tradičného rivala Hancop D.Hony. SAVka predčila svojoch súperov predovšetkým nasadením a  neuveriteľným tímovým výkonom, ktorý bol navyše podopretý neuveriteľnými výkonmi gólmana Tomáša Bziňáka. Ten sa napokon stal absolútne zaslúžene najlepším brankárom sezóny! Finálové boje však začali lepšie chalani z D.Honov. Úvodný duel v Lamači vyhrali 1:3 a získali veľkú výhodu pred domácim duelom, v ktorom mohli rozhodnúť o titule. Nestalo sa však, pretože SAVkári našli v sebe skryté posledné zvyšky síl a v ďalších dvoch zápasoch už nedovolili Hancopu streliť ani jeden gól (!). Po víťazstvách 0:4 a 2:0 otočili celú sériu vo svoj prospech a získali druhý titul šampióna BHBL. Fantázia... Zlaté medaily zavesili na krk hokejbalistom z Lamača. Favoritom play-off určite neboli, no dokázali fantasticky načasovať formu a nik ich nedokázal vyradiť. Názorná ukážka toho, ako si treba jednoducho veriť a výsledok sa dostaví. 

  Tím SAV Lamač - majstri BHBL v sezóne 2020/2021:
Bziňák, Minárik – J. Alföldy (C), R. Alföldy (A), Biely, Fischer, Juruška, Kotes, Mancál (A), Sedláček, Schuster, Šenšel, Špoták, D. Štefan, Švarc, T.Thron, Vašíček

 Zdá sa, že tieto netradičné "pandemické formáty" ligy Lamačanom akosi sedia - minulý rok striebro a tento rok to bolo ešte o stupienok lepšie - ZLATO!! 

Keďže sa predchádzajúca sezóna končila netradične až v októbri, rovnako netradične sa ihneď o dva týždne na to začala aj sezóna nová. Ročník 2021/22 dopadol z pohľadu seniorského hokejbalu v Lamači podobne ako po majstrovskom titule v roku 2017 - rovnako konečným 6.miestom. Nuž, náročná predchádzajúca sezóna na mančaft doľahla, nebol priestor na prípravu ani na obmenu kádra (po sezóne skončili kvôli zdravotným problémom dvaja hráči) a doplnenie tímu tak muselo prísť až počas rozbehnutej súťaže. Do mužstva prišiel najmladší člen, 18-ročný Samuel Biely (alias Samko), syn dlhoročnej opory zadných radov Ďuríčka. Našťastie sa dokázal adaptovať pomerne rýchlo a stal sa veľkou  posilou lamačskej SAVky. Výkony tímu v lige však zodpovedali okolnostiam. Najväčším problémom bola najmä účasť na zápasoch, takmer pravidelne hrávali SAVkári iba na dve lajny a to sa pri vysokom vekovom priemere tímu muselo odzrkadliť aj na výsledkoch. Niektorých lídrov tímu postihli aj dlhotrvajúce, ťažšie zranenia a tak sa dá skonštatovať, že už konečné 6.miesto po základnej časti bolo prekvapením. Treba si to priznať napriek tomu, že do sezóny sme vstupovali v pozícii obhajcu titulu. Konečnou bolo napokon štvrťfinále play-off, kde SAVkári nestačili na neskoršieho majstra  AHK Pekníkova. Slabou náplasťou na celkové umiestnenie sú individuálne výsledky našich dvoch lídrov - Jurko Juruška bol v kanadskom bodovaní celej súťaže s 36 bodmi (17+19) na 6.mieste a hneď za ním skončil Juraj Alföldy s 34 bodmi (21+13).

 Ešteže máme v Lamači aj šikovných mládežníkov... Chlapci v kategórii U14 odohrali v celoslovenskej SHBE U14 výbornú sezónu. Tím pod vedením trénerského dua bratov Alföldyovcov mal v tejto edícii tie najvyššie ambície. Možno si spomeniete na rok 2020 a smolné striebro žiackeho tímu v kategórii U12. Väčšina chalanov bola vtedy pri tom a tentokrát boli odhodlaní urobiť všetko pre celkové prvenstvo. A veru, od začiatku sezóny to aj na ihriskách dokazovali - základnú časť opäť vyhrali (stratili iba 1 bod) a získali tak právo zase usporiadať finálový turnaj o majstra Slovenska. Žiaľ, šport býva niekedy krutý a nevyspitateľný. Nevyšlo to ani teraz - v semifinále bolo nad sily SAVky družstvo Svitu a po prehre 1:2 ostal Lamačanom súboj "iba" o bronz. Ten však chlapci zvládli a po výhre nad hokejbalistami z Prešova v pomere 3:1 získali bronzové medaily! A to je dobre, veľmi dobre... chalani si totiž tú medailu po výkonoch, ktoré predvádzali počas celej sezóny naozaj zaslúžili. Nuž čo, v semifinále sme v úvode Svit nepustili takmer 10min. z vlastnej tretiny, no nedokázali sme premeniť ani jednu z čistých šancí. Znovu hokejbalistom SAV U14 nevyšiel jeden jediný zápas v sezóne. Žiaľ, aj taký vie byť šport - medaila je však medaila a preto sa z nej všetci v klube úprimne tešíme. Pred mládežníkmi sú teraz nové výzvy a uvidíme ako si tento tím povedie v kategórii U17. 

   SAV Lamač U14 - bronzoví medailisti SHBE U14 v sezóne 2021/2022

 Sezóna 2022-23 dopadla v konečnom účtovaní ešte horšie ako predchádzajúca. SAVkári seniori obsadili v 1.BHBL konečné 8.miesto. Omladzovanie tímu prebieha veľmi pomaly, vekový priemer kádra pomaly prekračuje 40-tku a to nemôže byť v neustále sa vyrovnávajúcej sa ligovej súťaži postačujúce. Naplno sa to ukázalo aj v tomto ročníku. Nevyrovnané výkony od úvodu súťaže, Lamačania často doplácali na pokračujúci neduh z predchádzajúceho obdobia - početnosť tímu v samotných zápasoch...  Hoci v jarnej časti sa mužstvo zdvihlo a vo viacerých zápasoch dokázalo zobrať body aj najväčším favoritom súťaže, vo vyrovnanej súťaži to po základnej časti nestačilo na lepšie ako 8.miesto. Do play-off o majstra tak SAVka nastúpila proti víťazovi základnej časti tímu Golden Boys Vrakuňa a tomu aj zodpovedal výsledok - po dvoch zápasoch bolo účinkovanie Lamačanov v súťaži ukončené. Súper s nimi spravil "krátky proces" a pokračoval ďalej. Ale aby sme nekončili smutne, ale s nádejou na svetlejšie časy lamačského hokejbalu, musíme spomenúť aj jeden míľnik. V zápase Bratislavského pohára, nastúpili aj dvaja hráči z úspešného tímu SAV U14 - dvojičky Adam a Alex Alföldyovci si ako stále ešte 14-roční odkrútili premiéru v seniorskom hokejbale a veru vo víťaznom zápase sa nestratili. Alex si pripísal krásnu asistenciu na gól svojho tatina Juraja a Adam dokonca aj skóroval a iba o nekoľko málo dní mu ušiel honor historicky nalmladšieho strelca gólu v kategórii seniorov. Ten tak aj naďalej drží Oliver Götz z roku 1985. Takže chalani, nech sa vám obom darí a nech postupne preberáte žezlo po svojom strýkovi a otcovi :-)

 Našťastie, v SAV Lamač si vychovávame aj budúcnosť lamačského hokejbalu. Mládežníci z úspešnej kategórie U14 boli však nútení vstúpiť do kategórie U17 v celoslovenskej SHbE a tak bolo jasné, že prílišné očakávania zrejme lamačskí činovníci mať nebudú. Chalani (a aj jedna dievčina) vhupli z kategórie žiackej rovnými nohami do tej dorasteneckej (alebo ak chcete juniorskej v hokejbale) a nastupovali v súťaži proti hráčom až o tri roky starším. Napriek tomu sa SAV Lamač U17 opäť nestratila - v základnej časti, ktorá bola opäť rozdelená na skupiny Východ a Západ od úvodu predvádzali typický lamačský hokejbal. V konečnom účtovaní po základnej časti obsadila SAVka 2.miesto a s prehľadom si zabezpečila postup na finálový turnaj tejto kategórie, ktorý sa konal v Prešove!  A ani na ňom sa hokejbalisti v SAVkárskych dresoch veru nestratili. Po výhre nad rovesníkmi z Vranova n. Topľou 2:0 postúpili do semifinále a v ňom odohrali absolútne vyrovnanú partiu s najväčším favoritom, domácim Prešovom. Po bezgólovej "šachovej partii" rozhodovali až samostatné nájazdy a vďaka jedinému strelenému g=olu v nich išli do finále domáci hokejbalisti, ktorý sa napokon aj stali majstrami v tejto kategórii. Unavení a sklamaní Lamačania napokon nezvládli súbouj o 3.miesto s Martinom a po prehre 2:5 obsadili nepopulárne 4.miesto. Pre trénerov však napokon boli hrdinovia za to, čo predvádzali počas celej sezóny. Keď si uvedomíme, že SAVka bola najmladším tímom v súťaži s vekovým priemerom okolo 15,5 roka... musíme určite považovať aj 4.miesto za výborný výsledok. 

SAV Lamač U17 - 4.miesto v SHBE 2022/23