* SAV Lamač *
Majster BHBL
2016/17 a 2020/21
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Obzretie sa na úvod - ako to vlastne bolo?
Vitajte na webovej stránke hokejbalového klubu SAV Lamač Bratislava, ktorého dátumom "narodenia" je rok 1985. Klub oslavujúci tento rok svoje priam neuveriteľné 39. narodeniny počas svojej existencie dosiahol mnoho výnimočných výsledkov. Lamačská SAVka si počas nepretržitého fungovania klubu prešla obdobiami úspešnými, neúspešnými a prežila aj roky turbulentné. Začítajte sa do viac ako bohatej histórie tradičného hokejbalového klubu, ktorý bol (a azda ešte stále je) považovaný za jeden z veľmi úspešných hokejbalových klubov nielen v Bratislave.
SAV Lamač Bratislava už od svojho vzniku predstavoval symbiózu skúsenosti vekovo starších hráčov s elánom a nadšením tých mladších ročníkov. Od prvého momentu bolo krédom tohto tímu hrať poctivý hokejbal založený v prvom rade na vyspelej technike jeho hráčov. Nikdy sme sa v SAV nesnažili kopírovať herné štýly iných tímov – práve naopak, snahou bolo vnútiť súperom našu hru. Nikdy sme sa neznižovali k zákernej hre, ktorá bola základom taktiky niektorých nemenovaných tímov. To však neznamená, že sme ale zo seba nechali vo vypätých chvíľach a dramatických zápasoch robiť fackovacích panákov – aj my sme v tíme mali hráčov, ktorí dokázali rany aj rozdávať. Vždy však v duchu fair-play - tvrdo áno, ale nie zákerne.
Počas svojej existencie dosiahol hokejbalový klub SAV Lamač Bratislava viacero výborných výsledkov tak v ligových súťažiach ako aj na rôznych turnajoch. Vo vitríne úspechov sú uložené poháre a dve bronzové medaily z najvyššej celoslovenskej hokejbalovej súťaže – SNHbL z rokov 1991 a 1992. "Sieň klubovej slávy" ale nie je iba o ligovej súťaži, počas svojej 35-ročnej existencie získal klub mnoho turnajových trofejí, ktoré sa stali trvalým majetkom SAV Lamač. Poďme si trošku zaspomínať: Pohár Večerníka (víťazstvo v roku 1995), Pohár SNP (víťazstvo v rokoch 1988 a 1989), Karpatský pohár (víťazstvo v rokoch 1989 - 1991), Turnaj Zimných majstrov (víťaz v roku 1989), Pohár Bratislavského zvukového denníka , Novoročný turnaj (víťazstvá v rokoch 1990 a 1991), Memoriál L. Németha (víťaz v roku 1994) a mnoho ďalších, nielen v kategórii seniorov, ale aj žiakov a juniorov. Najmä juniori (dorastenci) majú vo svojej vitríne aj dve najcennejšie trofeje za víťazstvo v dvoch najvýznamnejších juniorských pohárových súťažiach - Dunajský pohár a Pohár Smeny, ktoré oba získali v najúspešnejšej juniorskej klubovej sezóne 1990-1991. V súvislosti so seniorským tímom treba spomenúť jeden veľmi zaujímavý fakt - v tradičnom predsezónnom Pohári SNP vytvorili SAVkári jedinečný rekord, ku ktorému sa žiadne iné mužstvo ani len nepriblížilo... Od sezóny 1988/89, 7 (!) rokov po sebe, až do sezóny 1994/95, získali vždy jednu z medailí a bilancia (2-1-4) je naozaj výnimočná. Podrobnejší prehľad o klubových úspechoch si môžete nájsť v časti Úspechy.
Od začiatku svojej existencie bolo tradíciou, že kostru mužstva vždy tvorili chalani z Lamača – ostalo to tak vlastne až dodnes... Boli však aj obdobia, kedy bolo potrebné z rôznych dôvodov (ten hlavný bol v tých časoch úplne prozaický – dvojročná vojenská prezenčná služba, ktorú museli chalani absolvovať aby sa, presne v duchu vtedajšej doby, vrátili po dvoch rokoch "zocelení ako ozajstní chlapi" :-)) káder vhodne dopĺňať. Tak sa pomaly stalo zvykom, že náš tím posilňovali väčšinou najlepší hráči iných mužstiev – spočiatku najmä z Dúbravky... Niektorí prišli iba na krátko, iní zostali dlhšie...
V začiatkoch existencie hokejbalového klubu Lamač „ťahali“ káru starší (ak sa teda dajú staršími nazvať 18-roční chalani) hráči – brankár Marian Jančík, obrancovia Miro Zárecký, Miro Baláž a Bohuš Kurtín či útočníci Peter Jančík, Juro Šiška, Maroš Kremnický, Maťo Plekanec a k nim sa hneď v prvej sezóne pridali aj dve úplne mladé uchá, o ktorých mala hokejbalová verejnosť neskôr ešte veľa počuť, technicky výborne vybavení útočníci – 14ročný Oliver Götz a 15ročný Róbert Alföldy – ktorí boli vekom vlastne ešte žiaci (!!) a už pravidelne nastupovali v seniorskej súťaži, kde hrávali skúsení 30roční harcovníci. Viacerí z menovaných hrávali v mladosti ľadový hokej a tak dostali do hokejbalového „vienka“ bohaté skúsenosti. Spomínaní hráči boli ozajstnými oporami a od začiatku sa zaraďovali medzi najlepších jednotlivcov v individuálnych ligových súťažiach – excelentný strelec M. Kremnický (alias Krémeš), nekompromisný a „žulový“ obranca M. Baláž (alias Ceco) – cez ktorého mali súperi často problém vidieť na bránku a nieto ešte cez neho prejsť :o) - ofenzívny obranca M. Zárecký (alias Mirec) a útočné „žihadlo“ J. Šiška (ktorý dokázal streliť gól snáď aj spoza rohu) či najkomplexnejší hráč vo vtedajšom tíme útočník P. Jančík (alias Peuto), ktorý ako kapitán bol tým správnym tmelom celého mančaftu. Zabudnúť nesmieme ani na spoľahlivého "ochrancu svätyne", brankára M. Jančíka (alias Matro). "Mladé pušky“, O. Götz (alias Oliko či Suchý) a R. Alföldy (alias Kadlec) vynikali najmä perfektnou technikou a na tréningoch si často na spoluhráčoch skúšali rôzne finesy... poniektorí z nich z toho boli často až nervózni – sa neskôr prejavili ako strelec par-excelance (Oliko) a výnimočný tvorca hry, milimetrový nahrávač (Kadlec), o ktorom sa vždy hovorilo, že je „rozumom“ tímu. Keďže hokej s loptičkou bol v tom čase veľmi populárny, o dobrých hráčov v Lamači núdza nebola. V prvých pár rokoch (do vstupu SAV do hokejbalu v Lamači) sa tím skladal výhradne z lamačských odchovancov. Zapracovávali sa aj hráči, ktorí hrávali v juniorskom (dorasteneckom) tíme. Z nich sa v tom čase najvýraznejšie presadil rýchlonohý a spoľahlivý obranca Peter Kriško (alias Petko), ktorý sa neskôr vypracoval na jedného z najlepších obrancov v lige. Postupom času, ako ambície mužstva rástli (a niektorí hráči si museli plniť „vlastenecké“ povinnosti t.j. povinnú dvojročnú vojenskú prezenčnú službu), bolo potrebné mužstvo vhodne dopĺňať. Podmienky, ktoré nám náš patrón TJ pri SAV Bratislava dokázal vďaka Milanovi Slušnému – trénerovi a športovému manažérovi (dnes by sme to výstižnejšie pomenovali generálnemu manažérovi) vytvoriť, nám mohli závidieť dokonca viaceré prvoligové kluby. Aj vďaka tomu za SAV Lamač hrali chalani z dúbravských mužstiev ako Roman Hodulík, Fero Lališ (ktorý často priam lietal po pľaci akoby mal dvoje pľúca) či Ľubo Uher, alebo v neskorších obdobiach bratia Roman a Rado Krivosudský, ktorí patrili vo svojich tímoch k oporám. Nasledovali obdobia, kedy niektorí chalani "zavesili tenisky a hokejky na kliniec" a tak do mužstva prichádzali ďalší a ďalší výborní hráči - útočníci Peter Adamecký (alias Adam) a Pavol Krajčovič (alias Pali) z Dunajplavby, obrancovia Simon Rybanský (alias Simi) z Petržalky, spoľahlivý "pracant" Peter Mikóczy (alias Miki), brankárska legenda Miro Šembera (alias Šembi) zo Súmračnej či skvelý útočník Ľuboš Ragas (alias Ragi či Záhorák) z Incheby. Zapracovanie do tímu takmer vo všetkých prípadoch prebehlo bez problémov a tak noví hráči dokázali kvalitne nahradiť klubové opory. Milan Slušný totiž vždy oslovil a vyberal takých, ktorí by sa do tímu hodili aj typologicky a mentálne, pretože SAVka bola vždy v prvom rade o tíme a až potom o individualitách. Asi je každému jasné, že v manšafte kde sa to kvalitou len tak hemžilo a nastával tak "pretlak v zostave", sa niektorým nepáčili ich úlohy a preto odišli, no tak to už chodí... Vo všeobecnosti sa dá ale konštatovať, že noví hráči – „legionári“ – naozaj priniesli do tímu ďalšiu kvalitu a tak prispeli k vynikajúcim klubovým výsledkom SAV Lamač.
Dnes to bude znieť možno ako klišé, ale v tom období (90-te roky 20.storočia) sa nádejní adepti lamačského hokejbalu s otvorenými ústami pozerali dokonca aj na tréningoch (...ale iste, v tých časoch sa pravidelne trénovalo...) na umenie svojich „miláčikov“...a že sa veru mali čomu podučiť! A práve na základe toho vyrastali budúce hokejbalové „kádre“ SAV Lamač. Úspechy tak nežal iba seniorský tím, ale aj žiacky a dorastenecký (juniorský)... Nesmieme tak zabúdať ani na ďalších hráčov, odchovancov lamačského hokejbalu, ktorí sa stali neskôr oporami SAV Lamač a boli to všetko vlastní odchovanci, ktorí takmer všetci prešli od žiackej kategórie cez juniorov až k seniorom – brankárska legenda Maroš Slušný (alias Slušák), ktorý patril pravidelne medzi najlepších brankárov v najvyššej súťaži a jeho nástupca Milan Šurlan (alias Milis), ktorý sa nezmazateľne zapísal do klubovej histórie (dočítate sa na inom mieste), ďalší kvalitní brankári Alex Ondrejka (alias Šani), Jano Hinšt (Johnny), spoľahliví obrancovia Martin Bičkay (alias Bičko), Jano Obuch a Noro Figmik (alias Noris) či technickí útočníci Peťo Švarc (alias Petko) a Juro Šebest (alias Ďurikáč), výraznou osobnosťou bol aj dlhoročný kapitán SAV Lamač Braňo Adamovič (alias Ady), ktorý držal tím pokope práve v obdobiach, keď sa absolútne nedarilo a SAVka sa potácala v 2.lige... Výraznú "brázdu" v SAVke "vyoral" aj Jožo Rezník (alias Dodo), ktorý bol v tomto období stabilnou súčasťou tímu. Práve v tom čase ležala ťarcha zodpovednosti znova na odchovancoch SAV Lamač, avšak na tých mladších – Martin Hora (alias Maťo), Dano Rajdl (alias Fany) či neskôr Maťo Horínek (alias Horko). Z najnovšej generácie hokejbalistov, ktorí v čase vzniku lamačského hokejbalu ešte iba cmúľali dudlík alebo ťahali za sebou káčera, treba spomenúť vynikajúceho útočníka Juraja Alföldyho (alias Alfi), veľkého klubového "srdciara", ktorý je ozajstným lídrom tímu a momentálne určite aj najkomplexnejším a jedným z najlepších hokejbalistov v Bratislavskej lige a tiež "bežca na dlhé trate s takmer dvoma pľúcami“ Mira Mancála (alias Ceco), ktorí ťahajú káru SAV Lamač práve v dnešnej dobe... Zabudnúť nesmieme aj na našu dlhoročnú brankársku jednotku a oporu Michala Pšenka (alias Peňo), ktorý pravidelne držal mužstvo v ťažkých chvíľach nad vodou niekoľko rokov. Potvrdzuje tak vlastne známu skutočnosť - kvalitu v bráne vždy SAVka mala a má! Jeho úlohu neskôr prevzal Roman Minárik (alias Miňo), ktorý výborne zasadol na uvoľnený brankársky "trón" a neraz doslova "čaroval".Ten, kto hokejbal hrával vie, že tímu sa hrá oveľa ľahšie, keď má istotu, že v bráne stojí opora... V rámci neskorších „trejdov“ bol tiež výraznou posilou jeden z najlepších hokejbalistov Bratislavy Robo Sloboda (alias Slobi), strelec par-excellance a tiež tak trochu "už naveky naturalizovaný Lamačan" Juraj Biely (alias Ďuríček), ktorý má naopak v popise práce gólom zabraňovať a veru za tých odohraných 11 sezón v SAVkárskom drese to nie raz dokázal.
Posledné výkony a najmä výsledky a umiestnenia SAV Lamač v I. bratislavskej lige (BAHbL) DAHL (Dúbravská amatérska hokejbalová liga) či aktuálne v znovuobrodenej BHBL dávajú tušiť, že sa opäť dala dohromady partia nadšencov a kvalitných hráčov, ktorá sa snaží prinavrátiť klubu už dávno „ošúchanú“ slávu z konca minulého storočia. Napriek tomu, že momentálne nemá klub ambíciu na účasť v kvalifikácii o slovenskú hokejbalovú Extraligu (a s veľkou pravdepodobnosťou to tak zostane aj v budúcnosti), dôležité je, že sa o klube začalo v hokejbalových kuloároch znova hovoriť. Nebolo by totiž dobré, keby jeden z veľmi úspešných tradičných klubov zapadol prachom zabudnutia – to si z úcty k dosiahnutým výsledkom naozaj nezaslúži.
Sen niekoľkých generácií výborných hokejbalistov, ktorí kedy obliekali dres SAV Lamač sa naplnil po neuveriteľných 32 rokoch - lamačská SAVka získala titul šampióna BHBL v klasickom "trojkovom" hokajbale v sezóne 2016/2017! Aby toho nebolo málo, prišla úspešná sezóna 2019/20, kedy sa stali "veľkí" SAVkári vicemajstrom BHBL a najmenší hokejbalisti SAV Lamač U12 vybojovali striebro v celoslovenskej Extralige a sú tak vicemajstri Slovenska.
SAV Lamač U14 - bronzoví medailisti sezóna 2021/22
SAV Lamač - víťaz BHBL sezóna 2020/2021
SAV Lamač - víťaz BHBL sezóna 2016/2017
