SAV Lamač

žiaci - SHbE U12:

produktivita ŽIACI 2018-19               produktivita ŽIACI 2019-20 aktual.xls 

juniori (dorast):

produktivita JUNIORI 1986-87.xls         produktivita JUNIORI 1987-88.xls

seniori:

produktivita 1985-1990.xls           produktivita 1990-1995.xls 

produktivita 1995-2000.xls           produktivita 2000-2005.xls

produktivita 2005-2010.xls           produktivita 2010-2015.xls 

produktivita 2015-2019.xls

  * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

      * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

          produktivita 2019-2020 aktual.xls                           

     komentáre k zápasom 2019-2020 (klikni na logo)      

 Aktuálny komentár 

    finále - 2.zápas:     

  konečný stav série: 0:2

   majstrom BHBL 2019/20 je mužstvo Ziegelfeld  

Zlepšený a obetavý výkon na víťazstvo nestačil

    A je dobojované. Hokejbalisti Ziegelfeldu spravili dnes v Lamači rozhodujúci druhý krok k triumfu v BHBL. Domáci hokejbalisti SAV Lamač však presne ako sľúbili minulý týždeň, dnes predviedli úplne odlišný výkon ako na ihrisku Ziegelfeldu a predsa dokázali, že ich doterajšie výkony v play-off neboli náhodné. Ani zlepšený, obetavý a zase aj tímový výkon na výhru a predĺženie série nestačil. Dnes sa však súper "nadrel" na víťazstvo určite viac ako pred týždňom. Pred samotným zápasom to nikto z Lamačanov nahlas nevyslovil, no všetci si veľmi dobre uvedomovali, že v rozhodujúcom zápase to bez ozajstného brankára bude veľmi, veľmi ťažké. Vzhľadom na rôzne okolnosti totiž do domácej bránky musel jeden z hráčov v poli a tak boli všetci zvedaví, či to nebude márny boj. Ako ukázalo 75 minút samotného zápasu, nebolo. Domáci totiž vedomí si tohto veľkého handicapu od úvodu bojovali čo im sily stačili. Napokon je z toho senzačné striebro, s ktorým musia byť v Lamači po takejto sezóne naozaj spokojní! Za predvedené výkony po rešterte súťaže si ho totiž určite zaslúžili.   

  Čo napísať po tomto dueli? Ešte teraz sa vo mne "bijú" rôzne pocity. Sklamanie z výsledku, pocit šťastia z predvedeného výkonu, pocit hrdosti na tento mančaft, či pocit uvedomenia si, že tieto okamihy už zrejme na konci mojej bohatej kariéry viac nezažijem... No nech je ako chce, po dnešnom zápase je na mieste skôr radosť ako smútok. Hokejbalisti SAV Lamač totiž v závere tejto veľmi výnimočnej sezóny dokázali obrátiť naruby všetky papierové predpoklady a striebro, ktoré získali je síce prekvapujúce, no absolútne zaslúžené, to si píšte...!  No, ale o tom až niekedy nabudúce.

Teraz si radšej povedzme niečo o tomto zápase. Do bránky pre dnešok musel niekto iný ako strojca našich predchádzajúcich víťazstiev Bziňo a keďže Peňo je zranený, podujal sa na to náš veterán Zajo. Klobúk dolu Zajko a ďakujeme! Hoci to bolo ťažké, robili sme všetci od úvodu všetko, čo sa dalo. Hrali sme o 100% lepšie ako minulý týždeň a hneď sa na to dalo aj pozerať. Pekná divácka kulisa videla zaujímavý duel, v ktorom sme boli minimálne dve tretiny favorizovaným Ziegelfelďákom vyrovnaným súperom. Favorit síce išiel do vedenia, no zanedlho bolo 1:1 a keďže Zajko si postavil dobre bránku, zatiaľ to za jeho chrbtom "iba" zvonilo :-)  Po prvej tretine však súper predsa len viedol o 1 gól. Spravodlivo, treba priznať. Takže druhá tretina... Na rozdiel od minulého týždňa však šancí pribúdalo aj na našej strane a neboli to iba náznaky, tentokrát sa musel v bránke obracať aj súperov gólman. Akcie sa striedali na oboch stranách a diváci videli v tejto tretine azda najlepší hokejbal. Keď sa nám však nepodarilo skórovať ani z tých najlepších príležitostí, ujala sa jedna strela zdiaľky a Zigelfeldáci boli vo vedení o dva. Skúsili sme to ešte aj zo začiatku tretej tretiny, no pomaličky sa začalo prejavovať, že sily ubúdajú a také skúsené mužstvo ako je Tehelko si to len tak nepustí. Definitávnym zlomom tak bol inkasovaný gól pri našej presilovke, podarilo sa nám ešte síce znížiť, no už to nestačilo. Konečný výsledok znamená, že Tehelko sa konečne na tretí pokus dočkalo vytúženého titulu. Gratulujeme a to naozaj úprimne, zaslúžili ste si to!

No a pred nami, páni moji, klobúk dolu... Striebro s cenou zlata. Za výkony, ktoré sme predviedli po reštarte súťaže, určite. Niet dôvodov na sklamanie, dokázali sme zdolať dvoch silných súperov a až ten megasilný bol nad naše sily. O celej sezóne si však niečo napíšeme niekedy inokedy. Teraz je čas na oslavu, napriek prehre v poslednom zápase sezóny je na ňu sakra dôvod :o)) Takže, poďme SAVkááááááááá!  

     (ra)

   gólový film zápasu:

------------------------------------------------------------------------------------------------- 

SAV Lamač - 35 rokov medzi mantinelmi

  

   Ako to teda vlastne všetko začalo? Písal sa rok 1985, bolo to niekedy v letných mesiacoch, kedy sa partie chalanov v Lamači, ktoré už niekoľko rokov zvádzali neľútostné boje medzi ulicami rozhodli „zakopať vojnovú sekeru“ a spojiť svoje sily do jedného lamačského hokejbalového tímu. A práve vtedy vznikol hokejbalový klub LAMAČ, predchodca dnešnej SAVky a začalo to tak akosi „naozaj“. A veľmi úspešne. Obdobie medzi rokmi 1985 až 1995 môžeme smelo nazvať Zlatou érou lamačského hokejbalu! Všetko to naštartovalo snahou prebojovať sa postupne až do najvyššej hokejbalovej súťaže a skončilo víťazstvom v legendárnom Pohári Večerníka. Prečo zlatá éra? Nuž napríklad pre toto:

  Po období plnom úspechov postupne prichádzalo k stagnácii. Tak ako aj v iných športoch, keď je potrebné prebudovať káder. Schopní a šikovní juniori dorástli na „veľký“ hokejbal a tak boli postupne zapracovávaní do prvého tímu. V kategórii žiakov a dorastencov tak zrazu v Lamači nebolo nasledovníkov a na dlhé roky mládežnícky hokejbal v SAVke zmizol z „hokejbalovej mapy sveta“... Do ďalších rokov pokračovalo už iba seniorské družstvo a výsledky už také oslnivé neboli. Darmo, mnohé ďalšie generácie SAVkárov nezažívali také úspechy ako ich predchodcovia. Väčšina „zlatých chlapcov“ ukončila kariéru, niektorí odišli do iných tímov a v Lamači sa kormidla ujali odchovanci. Nebolo to jednoduché obdobie, chýbala kvalita a najmä skúsenosti. Všetko vyvrcholilo v roku 1998 zostupom SAV Lamač z celoslovenskej hokejbalovej ligy a odvtedy až do dnešných dní už pôsobila v nižších regionálnych súťažiach – Bratislavskej hokejbalovej lige (BHbL) či  Dúbravskej amatérskej lige (DAHL). Boli to roky náročné, no prežili sme. Postupne však začalo svitať na lepšie časy. Prvou významnejšou „lastovičkou“ od „zlatej éry“ bola sezóna 2007/2008, kedy skončila SAVka na 3.mieste v BHbL. Bol to ten povestný bod zlomu, zaspomínali sme na veľmi úspešné dávne časy a prišlo opäť obdobie desiatich rokov, keď SAVka vždy získala nejakú medailu: BHbL – 2.miesto 2010, 2013, 3.miesto 2011, 2012, DAHL – 1.miesto v rokoch 2014, 2015, 2016 a všetko to vyvrcholilo titulom azda najcennejším v roku 2017, kedy sa hokejbalisti SAV Lamač stali majstrami Bratislavy. To, o čo sa márne pokúšali viaceré generácie SAVkárov sa podarilo práve tej súčasnej! No a aby neostala SAVka nič dlžná ani povesti turnajového šampióna, podarilo sa jej práve v tejto dekáde zaknihovať aj niekoľko zaujímavých turnajových úspechov: Lamač Cup – 1.miesto 2012, 2013; Hancop cup – 1.miesto 2015, 2016, 2.miesto 2012 a v posledných rokoch veľmi prestížny a populárny letný Winners Bison cup v Bošanoch – 2.miesto 2016, 3.miesto 2015, 2017.

   Od roku 2017 pracujeme v klube opäť aj s mládežou. Uvedomujeme si totiž, že ak chceme aby hokejbal v Lamači prežil, musíme si vychovať nasledovníkov. Po neuveriteľných 18-tich rokoch sa v celoslovenskej hokejbalovej extralige predstavili žiaci v kategórii do 12 rokov (SHbE U12) a vôbec nie zle, keď v konkurencii ďalších 9 tímov skončili na peknom 5.mieste. Aj túto sezónu majú naši najmenší rozbehnutú veľmi dobre, nuž uvidíme ako to napokon dopadne, keď sa celková epidemiologická situácia zlepší a príde k reštartu hokejbalových súťaží.  

    Apropó, čo jednotlivci? Za 35 rokov lamačskej SAVky sa v jej dresoch objavilo niekoľko desiatok kvalitných, výborných a nebojím sa napísať, že aj výnimočných hokejbalistov. Menovať všetkých nie je na tomto mieste možné a menovať iba niektorých by nebolo fér voči tým ostatným...ostaňme preto pri tom, že každý jeden prispel k šíreniu dobrého mena SAV Lamač najlepšie ako vedel. Napokon, v SAVke to vždy bolo v prvom rade o kolektíve, nikdy nie o jednotlivcoch. Pravda je však taká, že klub akým SAV Lamač je „vychoval“ viacero víťazov individuálnych súťaží v rôznych hokejbalových ligách, držiteľov významných ocenení, reprezentantov Bratislavy či neskôr aj Slovenska a dokonca aj majstrov sveta. Zabudnúť nesmieme ani na trénerov, vďaka ktorým mohla SAVka dosiahnuť to, čo sa jej počas 35-ročnej éry podarilo. No a v neposlednom rade fanúšikovia a sympatizanti klubu, ktorí ho podporovali v časoch dobrých aj menej úspešných...a že ich bolo za tých dlhých x-rokov neúrekom.

   Čo dodať na záver? Azda iba popriať oslávencovi všetko najlepšie a zaželať ešte mnoho úspešných rokov na hokejbalovej scéne! Takže priatelia, „čin-čin“ a nazdravie... SAV Lamač FOREVER ♥

máj 2020 © (ra)

-------------------------------------------------------------------------------------------------------